Platonov ukazuje svet ešte nepatriaci minulosti

Hra Antona Pavloviča Čechova Platonov, ktorú napísal ako celkom mladý, sotva dvadsaťročný muž, obohatila repertoár divadla Astorka o ďalšiu ruskú klasiku, ktorú režijne pripravil Roman Polák.

Hru objavili skoro dvadsať rokov po Čechovovej smrti a Astorka ju prináša v preklade Dany Lehutovej a dramaturgii Andrey Domeovej.

Ak má režisér Polák tlmočiť divákovi morálny úpadok vzťahov založených na vlčích zákonoch, nerozpakuje sa ukázať vlčie vytie naturalisticky, sugestívne, priamo a bez pozlátka. Ak má niekomu tiecť krv, potom je zakrvácané celé javisko a sem-tam šplechne aj do hľadiska. V hre Platonov stojí v centre hry mladý učiteľ, ktorý je neodolateľný pre ženy a nedokáže (alebo nechce) brať ohľady na ich status quo, nehovoriac o citoch, spoločenskom postavení či rodinnej anamnéze. A tak sa ocitá v náručí niekoľkých žien, celkom mladučkých, zrelých či práve vydatých, čo veľmi citlivo vníma najmä jeho manželka. Zo žien priam sála živočíšnosť, občas zobrazená aj rukolapne, sporým oblečením.

Na pozadí milostných vzťahov s mladým učiteľom, otcom malého syna, sa odohrávajú dramatické osudy otca a syna, vraha a jeho tajomnej milenky, manželského páru, ovdovelej generálskej vdovy a jej nevlastného syna či večne opitého plukovníka. Celá zbierka postáv má jedno spoločné - v popredí ich záujmu je prežiť a ak je to čo len trochu možné - ukradnúť si aspoň kúsok šťastia. Pre niekoho sú to peniaze, pre iného neha, pre ďalšieho chľast a pre toho nie posledného erotika.

Marazmus vnútorných rozložených vzťahov Roman Polák ponúka vo vizuálnej rovine a aj keď text podstatne skrátil, sú to takmer tri hodiny pozorovania bezcieľnych pútí životom. Je temer neuveriteľné, že znôška takýchto osudov vírila v hlave ani nie dvadsaťročnému mladíkovi, u ktorého je predsa len prirodzenejšie očakávať, že k nohám nádejnej milenky si bude kľakať s bázňou a vierou minimálne v nehu.

Roman Polák pripravil s podstatnou časťou hereckého súboru divadla Astorka inscenáciu, ktorá nezostane nepovšimnutá. Jej odhalené ostrie je alarmom nielen obdobia skoro pred sto rokmi, ale aj dnes, keď sa milostná scéna našich životov zastiera základnými pravidlami odporujúcimi láske: má dať a dal. A to čo beriem, je vždy viac, ako to čo dám. V hre Platonov sa predstavujú Juraj Kemka, Szidi Tóbiás, Marián Miezga, Rebeka Poláková, Peter Šimun, Lukáš Latinák, Anna Šišková, Miroslav Noga, Matej Landl, Róbert Jakab, Boris Farkaš, Zuzana Konečná, Marián Labuda ml.

Dáša Šebanová

Diváci si v hre Platonov môžu vychutnať aj mladého Juraja Kemku.
FOTO - Martin Črep