Film o živote ľudí na pravom brehu Dunaja

Filmár, absolvent VŠMU, kameraman, režisér, fotograf a scenárista Juraj Chlpík nakrútil film Identity Petržalky, ktorý nadväzuje na jeho výstavu inštalovanú v roku 2006 na Novom moste. Projekt je o tom, ako rodený Bratislavčan vidí život spoluobčanov na druhom brehu Dunaja?

- Film je voľným pokračovaním fotografickej výstavy a snaží sa objektívne nazrieť do životného priestoru obyvateľov Petržalky. Ich názory sú rôzne, niektorí sú viac, iní menej spokojní. Nesúdim ich výpovede, nerozhodujem o tom, čo je dobré a čo zlé, nechal som to na diváka. Film prezentuje dvanásť ľudských príbehov oproti 36 osudom, ktoré prezentovala fotografická výstava a má 22 minút.

Je to váš prvý dokumentárny film?

- Môj režijný debut, som filmár, kameraman. Nemám ambície stať sa režisérom filmových dokumentov, po fotografickej výstave sa ma však ľudia pýtali na osud mojich hrdinov, tak som ich ho chcel aspoň týmto spôsobom pretlmočiť. Je to dopovedanie témy. Pracujem na ďalšej verzii, a tou je knižná publikácia, ktorá bude pozostávať z fotografií vystavených na moste. Pôvodné diela vandali zničili.

Sú vo filme zaznamenané osudy tých istých ľudí ako na výstave?

- Pribudli aj nové tváre, ale 70 percent je pôvodných.

Ktorý umelecký fenomén vám pre vašu osobnú výpoveď viac vyhovuje - fotografia alebo film?

- Nechcel by som to porovnávať, každý tento spôsob má svoju poetiku, sú to samostatné projekty so spoločnou témou.

Ste rodený Petržalčan?

- Pochádzam z Karlovej Vsi, som dieťa paneláku, aj preto som sa chcel k téme vyjadriť. Detstvo som strávil v podobnom dome, i keď na inom sídlisku. Petržalku som poznal odmalička, mal som tam časť rodiny. Zakaždým, keď som tam ako malý chlapec išiel, som zablúdil. Dnes je to lepšie. Petržalka je len vzorkou panelovej zástavby, ktorá vznikla v Československu a celej strednej Európe v sedemdesiatych rokoch ako riešenie bytovej otázky tej doby. Dodnes máme mestá, ktoré to dokazujú. Mňa zaujímalo ako súčasná hektická doba a konzumný štýl života našich obyvateľov konvenuje so životným štýlom naprojektovaným v normalizácii.

Je napriek tomu niečo pre Petržalku celkom špecifické?

- Na veľkej ploche sa skopírovalo päť alebo šesť domov. Je to štvrť prilepená rovno k centru mesta. Cez Dunaj a Sad Janka Kráľa narazíte rovno na panelovú zástavbu, ktorá sa aj dnes zahusťuje. Ľudia majú problém s anonymitou a nezodpovednosťou, ktorá sa stále prehlbuje. Niektorí hovoria, že sú blízko prírody a majú priestor na svoje aktivity, ale to sa výstavbou vytráca. Súkromie už majú len vo vnútri bytu. Stráca sa socializácia komunity, veľa ľudí odchádza za zábavou do mesta. Relaxačný a oddychový spôsob života tam už nefunguje.

Zhovárala sa Dáša Šebanová
FOTO - archív