Ivan Vyrypajev a jeho hra Júl šokujú v Štúdiu 12

Keď sa niekoho opýtate, čo v ňom evokuje mesiac júl, väčšina odpovie, že slnko, leto, more, vodu a oddych. Ruský dramatik Ivan Vyrypajev je výnimka. Júl sa volá jeho hra, ktorú premiérovo uviedli v Štúdiu 12 na Jakubovom námestí 12.

Spočiatku som si myslela, že text, ktorý som čítala ako upútavku na premiéru, patrí k celkom inej hre. V snahe prilákať ľudí do divadla sa tvorcovia uchýlili k opisu ľudskej samoty, ktorá spočiatku teší a napĺňa, ohrieva mnohými možnosťami. Neskôr sa však stane neriešiteľnou nočnou morou, z ktorej každý hľadá akýkoľvek únik.

Niekto sa vyspí s nesprávnym mužom či ženou, iný sa zavalí povinnosťami a športovými aktivitami, ďalší sa obklopí množstvom priateľov a známych. Hra Ivana Vyrypajeva Júl je desivá. Jeho hrdina štvrtí, rozrezáva, požiera, prevalcuje, usmrcuje a ničí všetko, čo mu príde do cesty. Vyjadrenie, že šliape po ideáloch a nádejach je veľmi slabé, on ich priam rozdupáva, opľúva, hnetie v mohutných rukách, až z nich nezostane ani stebielko trávy, ani náznak teplého lúča. Všade sa rozlieva len kopa hnoja, trusu a ľudského hnusu.

Text ruského dramatika, ktorý má len 36 rokov, je taký silný, že vás až zamrazí. Ak na takéto vyjadrenia nemáte žalúdok, nechoďte do divadla. Ak sa však rozhodnete pre opačné riešenie, zažijete silný dramatický útvar v interpretácii jednej herečky (Petra Fornayová). Porozpráva vám príbeh osamelého muža, ktorý je možno sám aj preto, lebo svojej manželke vytrieskal z hlavy mozog. Každý máme svoj spôsob, ako tomu druhému vytrieskať z hlavy mozog. Niekedy stačí silnejšie slovo, hrubší výraz či rozbehnutá dlaň.

Hrubozrnnosť textu vás možno spraví paradoxne o niečo nežnejšími. O to sa snažia režisérka Alena Lelková, scéna a kostýmy Zuzana Hudeková, dramaturgia Lenka Dubníčková v preklade Romany Maliti.

Dáša Šebanová
FOTO - Radana Hromníková