Kazimír a Karolína na Malej scéne VŠMU
V roku 1931, v čase napísania hry Kazimír a Karolína nemeckého autora Ödöna von Horvátha, trpeli v Nemecku nezamestnanosťou vyše štyri milióny obyvateľov. Nájsť si pritom novú prácu po strate zamestnania bolo nemožné...
Aj Kazimír v ten deň stratil prácu. V Mníchove sa práve konala najväčšia ľudová slávnosť na svete Oktoberfest. Vo vzduchu sa mihali retiazkové kolotoče, zavýjali atrakcie a všade navôkol tieklo pivo. Kazimír prišiel tento sviatok osláviť s Karolínou, do spevu mu však nebolo.
Ödön von Horváth nemal idylický život i keď pochádzal z prosperujúcej rodiny. Už ako malý chlapec zažil odlúčenosť od rodičov, na svojich potulkách zakotvil v rôznych európskych mestách. V čase nastupujúceho fašizmu túžil odísť do USA, to sa mu však nikdy nepodarilo, pretože ho v roku 1938 v Paríži vo večerných hodinách zabil konár gaštana pod ktorý sa skryl pred silnou búrkou. Dramatická tvorba autora dnes ponúka okolo dvadsať hier, okrem nich sa venoval aj písaniu filmových scenárov, románov a ďalších prozaických útvarov. Hru Kazimír a Karolína premiérovo uviedlo divadlo Malá scéna VŠMU a predstavili sa s ňou poslucháči tretieho ročníka herectva Divadelnej fakulty VŠMU.
Skreslené vízie budúcnosti, podfarbené skôr tmavými farbami sú dnes smutnou, ale reálnou stránkou života mladých ľudí. Odkladajú založenie rodiny “kým bude lepšie”, a keď hovoria o práci, nie vždy sa nájdu v povolaní, pre ktoré sa nadchli, ktoré vyštudovali a chceli by sa mu venovať. Mladosť si však zakaždým nájde cestu, ako preraziť a symbolom tohto vzletu do nebies je v hre Kazimír a Karolína vzducholoď. Aj autor miloval hviezdy, rád sa utiekal do ich tíšin, poskytovali mu azyl a pokoj. Na scéne divadla Malá scéna sa o týchto atribútoch harmonického a spokojného života vôbec nedá hovoriť. Beznádej je hlavným spojivom, ktoré viaže náhodných i dávnych priateľov dokopy. K tomu sa pridáva aj hrubé násilie, páchané na ženách i mužoch, umocnené pošliapavaním honosného a všeľudského citu.
Kazimír nemôže milovať, lebo stratil prácu. A ženy nechcú nemajetného... Ani jeho Karolína nie je odlišná. Hľadá sa v spleti mužských náručí a uteká od tej, ktorá je jej otvorená dokorán. Hviezdy sa ukazujú ako jediné útočisko poblúdencov.
V réžii Kataríny Lesayovej a preklade Ladislava Obucha zaujímavú hru s nadsadením a porozumením prezentujú na Malej scéne VŠMU Gabriela Marcinková/Adelav Mojžišová, Roman Poláčik, Soňa Hatalová, Viktor Szabó, Erika Havasiová/Zuzana Marušinová, Michal Rosík, Daniel Ratimorský, Tomáš Kostelník a Martin Sandtner.
Dáša Šebanová