Červený kríž prekážal autobusom aj komunistom

8.4.2010
0
Páčil sa vám článok?

Tento rok si v Bratislave pripomenieme jedno smutné výročie. Pred päťdesiatimi rokmi sa totalitná moc rozhodla odstrániť dva historické kríže na námestiach Biely a Červený kríž.

Kríže tu stáli vyše dvesto rokov a v pamäti všetkých “Prešporákov” boli neodmysliteľnými pamiatkami tohto mesta.

O ich ďalšej existencii rozhodli v roku 1960 zodpovední funkcionári obvodných národných výborov Starého a Nového Mesta. Pri ich odstraňovaní nebrali do úvahy historické a iné dôvody, napríklad, že kríže boli zakreslené v prastarých plánoch mesta a tiež v prísne strážených vojenských mapách. 

V chotári starej Bratislavy sa nachádzalo množstvo viníc a pri nich na určitých miestach niekoľko krížov. Z nich najvýznamnejšie boli dva s charakteristickým pomenovaním Biely a Červený kríž. Tieto tu stáli od nepamäti až skoro do konca minulého storočia. Odlišovali sa nielen farbou, ako to napovedá pomenovanie, ale aj vzhľadom a materiálom, z ktorého boli vyhotovené.

Biely kríž bol z kameňa a natretý bielou farbou (vápnom), Červený kríž zase vytesaný z dreva a namaľovaný na červeno s kovovým korpusom Krista. Podľa týchto krížov dostali pomenovania aj lokality.

Červený kríž sa nachádza na začiatku rozvetvenej ulice Mudroňovej na ulicu Myjavskú a Slávičie údolie v mestskej časti Staré Mesto. Červený kríž je aj názov lokality, námestíčka a zástavky trolejbusu. Biely kríž je dnes názov jedného urbanistického celku, námestia, ulice, ba aj zástavky električky. Kríž stojí v mestskej časti Nové mesto na rohu Račianskej ulice a Ulice Pri Bielom kríži.

Tieto dva topografické celky vzdialené od seba niekoľko kilometrov spájal jediný vinohradnícky úval, ktorý sa tiahol od hradného vŕšku po úpätí Malých Karpát až k Bielemu krížu a potom pokračoval smerom na sever. Medzi dvoma krížami nachádzal ešte kríž v lokalite Račianskeho mýta. V archívnych listinách sa nazýval tiež Biely kríž, ale časom upadol do zabudnutia.

Červený kríž je názov pomníka, ale aj identifikačný symbol lokality, ktorá sa v písomných záznamoch spomína ako Roten Kreutz už v roku 1689. V archívnych materiáloch sa nenašli údaje, kedy bol kríž postavený a aká udalosť dala k tomuto zámeru podnet. Mohla to byť jedna z troch udalostí v 17. storočí, ktorá sa udiala v starom Prešporku. Teda buď bojové akcie protihabsburských povstaleckých vojsk v rokoch l605 a 1606, ťažké boje v roku 1621 cisárskych vojsk s povstalcami Gabriela Betlena, alebo aj priblíženie sa tureckých vojsk k mestu na ceste do Viedne v roku 1683. Predpokladá sa, že práve posledná krvavá udalosť dala impulz k postaveniu Červeného kríža - farby krvi. V tom období vznikla na protiľahlom kopci aj Kalvária, kde v roku 1694 postavili kaplnku Svätého kríža.

V auguste 1899 vydalo mesto mapu pri príležitosti zasadania spolku lesníkov, v ktorej sú vyznačené kríže pri cestách a jasne vyznačený Červený kríž. K nemu najbližší je ďalší kríž na terajšej Búdkovej ceste pri domoch nazvaných “Púčkové domy” (Bimbo házak).

Drevený Červený kríž stál na malom kopčeku, prístupný schodíkmi a obkolesený kamenným múrikom, v blízkosti Albrechtovho domu. Popri ňom boli vysadené vysoké pagaštany. Kvôli mestskej doprave však musel meniť miesto. V priestore konečnej zástavky sa totiž autobus nemohol obrátiť bez toho, aby ho nepoškodzoval. Po zdĺhavom hľadaní náhradného miesta sa občania dohodli s vtedajším kanonikom Dómu sv. Martina Ľudovítom Okánikom, bývalým starostom mesta, že kríž premiestnia na nárožie rozdvojenej Mudroňovej ulice a Slávičieho údolia. Pri inštalácii v roku 1939 sa vykonala jeho posviacka. Nie je vylúčené, že išlo o posviacku kríža z nového materiálu.

Na tomto mieste zotrval až do postavenia Základnej školy na Mudroňovej ulici. Začiatkom roku 1960 bol na príkaz štátnej moci odstránený z ideologických dôvodov. Kríž pred zničením zachránil tamojší občan Anton Kolár, ktorý si ho postavil do svojej záhrady. No aj tam klal oči ideologickým fanatikom, a preto nariadili novému majiteľovi kríž odstrániť - vraj pre škodlivý vplyv na školopovinnú mládež. Záchranca kríž schoval do šopy. Tým sa história tejto sakrálnej pamiatky na verejnosti konči.

Zadosťučinenia za odstránenie symbolu ich námestia sa miestni obyvatelia dočkali až po zmene režimu. Dňa 11. septembra 1994 sa uskutočnila slávnosť odhalenia a posviacky nového pomníka situovaného na mieste, ako bol predošlý pred základnou školou. Autorom tohto umeleckého diela je sochár Ľudovít Korkoš.

Emil Moravčík
FOTO - Robert Lattacher

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie