Bratislava mojej mladosti bola zanedbaná a ošarpaná

Herec, režisér, dramatik, scenárista, textár, humorista či moderátor - to všetko sú polohy, ktoré Milan LASICA vo svojej profesii zastáva. Rodák zo Zvolena prežil skoro celý svoj život v hlavnom meste Slovenska. V divadelnom prostredí Štúdia L+S, ktorého je riaditeľom, si pri príležitostí svojich 70. narodenín zaspomínal na mesto spred desiatok rokov.

Bratislava v časoch vašej mladosti bola asi celkom odlišná, ako ju vidíme dnes. Sú tieto rozdiely pozitívne?

- Bratislava mojej mladosti bolo zanedbané ošarpané mesto, chodili sme okolo budov, ktoré sme si vôbec nevšímali, lebo sme netušili, koľko krásy sa skrýva za tou padajúcou omietkou. To vidíme až dnes, keď sú budovy v Starom Meste opravené. O to viac mi je pri prechádzke dnešným mestom ľúto, že sme si svojho času nechali zbúrať asi polovicu, ak nie viac zo Starého Mesta, ktoré mohlo byť takisto pekné ako to, čo sa zachovalo. 

Ktoré kaviarne ste obľubovali?

- Bol som vždy veľmi usilovný návštevník kaviarní, keď som bol mladý, najčastejšie sme chodievali do kaviarne Carlton, presnejšie Savoy v budove hotela Carlton, ďalej to bola Luxorka, menej sme chodili do kaviarne Grand v Manderláku, či do Štefánky. Radi sme chodievali aj do viechy.

Keby ste mali Bratislave priradiť ženský prívlastok, ako by ste ju označili?

- Zvyklo sa hovoriť Krásavica na Dunaji, ale to sa tvrdilo v čase, keď naše Mesto veľkou krásou neoplývalo. Staré mesto tak môžeme dnes označiť, ale celej Bratislave by som toto prirovnanie nepriradil. Je rôznorodá a rozmanitá, čo považujem za dobré, ale niekedy je aj dosť komplikovaná a nevydarená. Tým mám na mysli Petržalku, kde bola šanca vytvoriť rozsiahlu, modernú lokalitu, ale táto možnosť nebola využitá.

Čo by ste na hlavnom meste zmenili?

- Na Petržalke sa už zmeniť nič nedá, ale dajú sa zmeniť veci pre ľudí, ktorí tam žijú, spríjemniť im život. Na Bratislave sa dá všeličo zlepšiť, infraštruktúra, služby, predovšetkým doprava. Želal by som si, ale neviem, či to nie je utópia, keby na ešte stále prázdnych pozemkoch, ktoré sú aj v centre mesta, namiesto domov vyrástli aj parčíky.

Ste mestským typom človeka?

- Rozhodne som mestský a kaviarenský typ.

Okrem golfu holdujete aj inému športu, napríklad typicky mužským koníčkom - futbalu a hokeju?

- Nie. Venujem sa len golfu. Predtým som hrával tenis, ale odkedy som prišiel na chuť golfu, nenašiel som zaň žiadnu inú vhodnú náhradu a prestal som aj s tenisom.

Irónia a sarkazmus sú dve vlastnosti, ktoré vám prisudzuje okolie a sú vysoko oceňované aj vo vašej tvorbe. Sú vám tieto vo vašom prípade danosti vlastné, alebo ste ich získali životnými skúsenosťami? Aká je vaša životná filozofia?

- Je celkom iná, ako keď som mal dvadsať. Dívam sa na veci z väčšieho nadhľadu a myslím si, že som oveľa tolerantnejší ako v dvadsiatich rokoch, keď som mal revolučné nálady.

Pomáhajú vám vaše ľudské vlastnosti „prežiť“ každodennosť a tok života?

- Prežiť je silné slovo, keď ho vyslovíme, predstavíme si, že ide o človeka, ktorý je v ťažkej, komplikovanej situácii a to ja, chvalabohu, nie som. Naopak, cítim sa dobre a žijem v príjemnej životnej atmosfére. V živote však vždy pomáha humor a nadhľad. To sú dve veci, ktoré vám aj vášmu okoliu život veľmi spríjemnia.

Je irónia aj hlavnou komunikačnou zložkou vašich vzťahov s priateľmi, používate sarkazmus v súkromných debatách?

- Neviem, ako ma vnímajú doma a pri debatách s priateľmi, to by ste sa museli opýtať ich. Nedokážem sa ohodnotiť, ale myslím si, že nie som nepríjemný, neznášanlivý typ človeka. Myslím, že som dosť tolerantný.

Na čo ste najväčšmi citlivý, čo nemáte rád?

- Mám jednu zvláštnu vlastnosť a tá sa volá dochvíľnosť. Zdá sa mi, že je to choroba. Moje okolie týmto postihnutím netrpí a dochvíľny človek sa vo vlastných očiach stáva akýmsi čudákom, pretože všade príde načas a možno ešte o čosi skôr. Nedochvíľnosť ma dosť irituje.

Glosátorstvo je ďalšou vašou schopnosťou, ktorou reflektujete na každodenný život. Glosujete aj všedné udalosti?

- Keď sa niečo okolo mňa deje, zvyknem to okomentovať. Glosátorské komentáre sú však obsiahnuté vo fejtónoch, ktoré píšem do týždenníka .týždeň.

Štúdio L+S je už dlhodobo súčasťou bratislavského kultúrneho koloritu. Čím by ste chceli pritiahnuť ľudí do hľadiska?

- Som rád, že Bratislavčania sú verní Štúdiu L+S a že k nám chodia. Verím, že to tak zostane. Máme bohatý repertoár, okrem našich divadelníkov pozývame hostí z Českej republiky. Diváci sú zvedaví na našich českých kolegov, a tak každý rok usporadúvame Festival českého divadla či prehliadku českého humoru. Prekvapení je vždy dosť a dúfam, že sa opäť budeme mať na čo tešiť.

Zhovárala sa Dáša Šebanová
FOTO - SITA