Stella je predstavenie nielen pre zamilovaných

Johanna Wolfganga Goetheho vnímame ako učebnicového a v tejto oblasti príkladného autora. Menej sa vie o jeho vzťahoch, láskach a emocionálnej sfére spisovateľovho života, ktorý mnohí označujú ako „rebelantský“.

Aj vzhľadom na poznanie autorových najintímnejších sfér sa môže stať pre divákov atraktívna Goetheho hra Stella, ktorú premiérovo uviedlo divadlo Astorka.

Stalo sa tak 9. februára, o deň neskôr, ako mala hra nemeckú premiéru v roku 1776. V rokoch 1803 - 1805 prepísal autor záver a divadlo Astorka uvádza pre poučenie obidva varianty. Prekladatelia Peter Zajac a Ján Štrasser preložili verziu z roku 1827.

Večný sen muža obklopiť sa najmenej dvoma ženami neobišiel ani veľkého literárneho tvorcu a ten mal to šťastie, že ho mohol aspoň literárne stvárniť. Milovník žien a vína, ako sa o velikánovi pera zvykne hovoriť, prežíval v období, keď vznikala hra Stella, svoj nešťastný vzťah so snúbenicou Lili Schönemannovou a dozvedel sa o düsseldorfskom kolegovi, ktorý stál medzi dvoma ženami, i o bigamii kolegu básnika Gottfrieda Augusta Bürgera. Ako nadaný autor vzal pero do rúk a vykreslil príbeh muža, ktorý miluje dve ženy. Manželku, s ktorou má dcéru, a nežnú milenku, ku ktorej ho viaže úprimný, čistý cit. Ten však odpláva do diaľav pri pohľade na krásnu dcéru a pôvabnú ženu.

Goetheho hrdina miluje v danej chvíli práve tú ženu, ktorá mu je fyzicky najbližšie, ktorá je práve po ruke. Sklameme milovníkov a obhajcov bigamie - Goethe nechcel hlásať voľnú lásku, ide mu o roztrieštenosť citov a hlbokú emocionalitu, ktorú sa snaží spravodlivo rozdeliť medzi dve ženy. Jeho city nechcú uznávať žiadne hranice. A tak si zvolil pre svoju hru nereálny záver, keď obe ženy splynú v porozumení a láske a o milovaného muža sa dokážu sestersky podeliť. Tento koniec majster v rokoch 1803 - 1805 prepracoval.

Režisér Juraj Nvota, milovník poetických, ale zároveň reálnych príbehov, ponúka v divadle Astorka príbeh dvoch žien a jedného muža s pochopením pre ľudské túžby a poklesky, ale zároveň s nežnou poéziou lásky, ktorá môže mať nevyčísliteľné podoby. Keďže je to chlap so zmyslom pre romantiku, vyriešil osud svojho hrdinu idylicky - nechal ho žiť v ľubozvučnom súznení manželského trojuholníka. Má však zmysel pre realitu, priniesol aj ďalší záver, ktorý sa končí menej idylicky a svoje miesto v ňom hrá aj zubatá.

Na scénu divadla Astorka však s hercami Adym Hajdu, Zuzanou Konečnou, Martou Sládečkovou, Rebekou Polákovou priniesol svieže, pôvabné dielo, ktoré možno trochu naštve ženy, nekonečne poteší mužov, obom pohlaviam však prinesie radosť z divadelnej inscenácie, v ktorej má hlavné slovo láska.

Dáša Šebanová

V príbehu dvoch žien a jedného muža si schuti zahrala aj Marta Sládečková.
FOTO - Ctibor Bachratý