Muzikál Každý má svojho Leona na Malej scéne

Bizarný vzťah amerického hudobného skladateľa Marvina Hamlischa a textárky Carole Bayer Sagerovej inšpiroval ich spoločného priateľa scenáristu a dramatika Neila Simona k napísaniu muzikálu Každý má svojho Leona, ktorý premiérovo uviedli študenti VŠMU vo svojom domovskom divadle Malá scéna na ulici Dostojevského rad 7.

Ak je niekto ovenčený Pulitzerovou cenou a žne na poli pracovnom jeden úspech za druhým, nedáva to žiadnu záruku, že je takým majstrom sveta aj v oblasti vzťahov a lásky. Prax potvrdzuje, že opak je pravdou. Ľudia, ktorí sa pohybujú vo sfére umenia a svet im padá k nohám, často v partnerstve pokrivkávajú.

Ich život je plný emócií a vnútorného prežívania, cit povyšujú nad rozum, konajú spontánne a neuvážene a láske platia krutou daňou - samotou. To nebol celkom prípad Hamlischa a Sagerovej. V inscenácii Neila Simona sa však najmä ona správa tak, že každý normálny stavebný inžinier by ešte skôr ako zaklope, pribuchol pred ňou pomyselné dvere. Hamlisch, v hre zvaný Vernon Gersch, sa však do Sone Walskovej zamiloval.

Keď svoje zanietenie pre nadanú textárku vyrozprával talentovanému dramatikovi, vzniklo vtipné dielo plné bizarných a nepravdepodobných situácií, kde sa dej neustále točí okolo expriateľa súčasnej milenky.

Študenti VŠMU sa s dejom pohrali, vytvorili v réžii Ondreja Kaprálika vtipný a svieži divadelný text, ktorý zaujme nielen činohernou, ale aj speváckou a hudobnou zložkou. Rozmarné vzťahy sú vo svete mladých ľudí viditeľnejšie, akceptovateľnejšie, takže divadelníci dobre vedia, o čom hrajú. Vedia sa s textom hry pozabávať a implantovať mu hravosť a živelnosť aká je vo sfére zrelších partnerstiev už temer neviditeľná.

To je najsilnejšia stránka inscenácie v ktorej sa v hlavných postavách predstavujú Martin Madej, Milan Spodniak, Barbora Švidraňová a Dáša Šarközyová. Dej si vyžaduje dynamiku a humor, akceptovateľnosť bizarných situácií, aby sa hra mohla stať zábavnou a vtipnou.

Jej neodmysliteľnou súčasťou je nadhľad a skutočnosť, že bez rán a modrín sa mladí milenci opäť vzhliadnu v nadchádzajúcich vzťahoch, ktoré už môžu (ale nemusia) niesť prívlastok funkčné. V dynamike deja mohli hlavní aktéri hry schytať modriny akurát tak na tele, čo však nepopiera jasný fakt, že spolu so svojimi pedagógmi vytvorili skutočne svieži a pre diváka príjemný divadelný kus.