Mariša podľa J. A. Pitínskeho opäť bojuje za lásku

Alois a Vilém Mrštíkovci pochádzali z rodiny štyroch súrodencov, bratov, z ktorých sa stali vzdelanci, kultivovaní a noblesní ľudia. Alois a Vilém sa preslávili najmä hrou Mariša, ktorá bola aj prvou činohernou premiérou pri otvorení Slovenského národného divadla v marci roku 1920.

Jej najnovšie uvedenie v Historickej budove SND, v réžii Jana Antonína Pitínskeho pri príležitosti 90. jubilejnej sezóny SND, by bolo samo osebe len formálnym aktom, kyticou červených klincov pri významnom výročí.

V najnovšej inscenácii SND je však popri týchto oficiálnych kvetinách uvitá kytica, ktorá obsahuje celé spektrum odrôd. Sú tu lúčne kvety moravského folklóru, červené ruže lásky a vášne, ale aj ich čierna podoba, smrť, zrada a nenávisť. Pyšne sa vypína oranžová strelícia, symbol ženskej krásy, pevného chrbta a jasnozrivých očí, tá pevná a rozhodná Mariša, ktorá vie, že rodičia jej chystajú peklo, keď ju chcú vydať, či lepšie predať, za bohatého mlynára.

Pitínsky rozhodil farebnú kyticu po scéne a pripravil zdrvujúcu drámu, v ktorej láska nemá miesto a aj keď spočiatku svitá nádej na lepšie časy, krvavý prúžok mlynárovej krvi už od začiatku steká popod dvere do spálne a naznačuje, kam povedie dráma dvoch rodín.

Svadby z rozumu boli za čias bratov Mrštíkovcov (žili a tvorili koncom 19. a začiatkom 20. storočia) pravidelným aktom na moravskom vidieku a ani slovenská dedina či mesto sa im nevyhli. V tom čase bola hra apelom na morálku, cit a nezlomnosť viery dvoch ľudí, ktorí sa milujú, zároveň však poukazovala na chamtivosť a modlárstvo.

V hlavnej postave exceluje Táňa Pauhofová, ďalej hrajú Ján Kroner, Emília Vášáryová, Ivana Kuxová, Marián Geišberg, Ľuboš Kostelný/Juraj Loj a. h., Soňa Valentová-Hasprová, Ingrid Timková, Richard Stanke/Vladimír Obšil a ďalší.

Preklad a úprava textu Vladimír Strnisko, dramaturgia Martin Porubjak, scéna Tomáš Rusín, kostýmy Zuzana Štefunková, hudba Vladimír Franz, pohybová spolupráca Gusto Kyselica, Manuel Brouk.