Hru Živá mŕtvola majú v rukách študenti VŠMU

Ruský spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj umrel 20. novembra 1910 na železničnej stanici v Astapove na úteku pred ženou. O 99 rokov neskôr, presne v deň úmrtia veľkého literárneho tvorcu, uviedli študenti VŠMU na Malej scéne premiéru jedného z jeho prozaických diel, hru Živá mŕtvola.

Bratislavský divadelný život sa tým obohatil o ďalšiu tolstojovskú tému. Divadlo Astorka uvádza hru Jana Nováka Tolstoj a peniaze, ktorá sa zaoberá životom a dielom významného autora, jeho vzťahom k rodine, láske a k peniazom.

Hra Živá mŕtvola sa z tohto pohľadu redukuje len na niektoré aspekty žitia, prináša ich však vo vyhranenej podobe. Peniaze či láska, manželstvo či voľné nažívanie, život alebo smrť - to sú témy, ktorých sa zhostili študenti s humorom a nadhľadom, ale aj celkom nezáväzným posmeškárstvom, konfrontovaným s vážnosťou, akú si tieto témy zaslúžia.

Láska dvoch mužov k jednej žene, z ktorých jeden dobrovoľne opúšťa arénu, aby splynul so slobodomyseľnou milenkou. Tá mu prináša slastnejšie uvoľnenie ako manželské puto. Aj Tolstoj údajne pokoj a slobodu nachádzal medzi Cigánmi, ku ktorým si chodieval ľahnúť na lavičku, kým oni spievali.

Študenti 3. ročníka herectva v réžii Júlie Rázusovej nezaťažujú moralizovaním. Ponúkajú neriešiteľnosť situácie a zamotanosť vzťahov so svojhlavým úsmevom, takže niekedy neviete, či si z vás nerobia žarty. Túto hodenú rukavicu prijmete s nadhľadom a pochopením, pretože je sprevádzaná živými a invenčnými obrazmi, ktoré lahodia duši aj oku.

S láskavým pousmiatím vám povedia krutú pravdu, že šťastie je len chvíľkový pocit a jeho pravá a trvalá podoba neexistuje. Najmä ak sa to týka takého vrtkavého fenoménu, ako je láska. Pitvajú sa v živej mŕtvole vzťahov a jemných odtienkov nevery, ich nože však nie sú krvavé. A to nepochybne nielen zásluhou režisérky, pod celistvý obraz inscenácie sa podpísal aj autor scény Michal Lošonský, hudobníci z VŠMU a herci v kostýmoch Zdenky Goriľovej.

V hre Živá mŕtvola sa predstavujú študenti 3. ročníka Vysokej školy múzických umení Soňa Hatalová, Erika Havasiová, Michal Rosík, Tomáš Kostelník, Gabriela Marcinková, Zuzana Marušinová, Adela Mojžišová, Roman Poláčik, Daniel Ratimorský, Martin Sandtner, Viktor Szabó.

Druhou premiérou 2. sezóny na Malej scéne VŠMU je hra rakúskeho dramatika Thomasa Bernharda Sv.nápravca v réžii J. Zdradu. Dramatik v nej nastoľuje situáciu akoby vystrihnutú z Beckettovho Konca hry: sluha (tentoraz slúžka menom Tereza) a pán (Svetonápravca) žijú v uzavretom prostredí svojho domova, vzdialení od reálneho sveta. Hypochondrický, megalomanský a despotický Svetonápravca má ambíciu spasiť svet.

Je posadnutý ideou nápravy skutočnosti, v ktorej žije. Podstatu svojich myšlienok vysvetľuje v Traktáte o náprave sveta, ktorému rozumie len on sám: svet je kloaka, a napraviť ho možno len prostredníctvom jeho totálneho odstránenia...

Dáša Šebanová

Mladí herci osviežili dramatizáciu Tolstého prózy Živá mŕtvola svojím osobitným prístupom.
FOTO - Martin Rázus