Prusko-rakúsku vojnu pripomína pamätník

26.11.2009
0
Páčil sa vám článok?

V roku 1866 vrcholila prusko-rakúska vojna, na Slovensku dobovo nazývaná aj vojnou nemeckou. Bol to v podstate posledný konflikt, do ktorého sa zapojila Habsburská monarchia v 19. storočí. Potom nasledovalo relatívne dlhé obdobie mieru.

Po počiatočných bojoch na území Čiech došlo k rozhodujúcej prehre rakúskych vojsk s lepšie vycvičenými a vyzbrojenými Prusmi v bitke pri Hradci Králove. Napriek tomu, že Rakúšania začali vyjednávať o mieri v Mikulove, pruské vojská pokračovali v postupe na hlavné mesto monarchie Viedeň. Na Morave sa oddelila časť pruskej armády, asi 60 000 mužov, s úlohou zabezpečiť obkľúčenie Viedne od Bratislavy.

Vojaci rýchlo postupovali po oboch brehoch rieky Moravy a nezastavil ich ani železničný most pri Marcheggu, ktorý 17. júla 1866 vyhodili do povetria. Už 22. júla 1866 stáli Nemci v Stupave a nastupovali do útoku na Bratislavu. Rakúske vojská však boli dobre rozmiestnené na kopcoch od Dúbravky až po Lamač. Obe armády už ráno vedeli, že na pravé poludnie vstúpi do platnosti prímerie. Vojenská logika však velila pokračovať v boji, keď najmä pruský generál von Bose chcel obsadiť bohatú Bratislavu za každú cenu.

Rakúske vojská s podporou delostrelectva odrážali útoky pruskej pechoty a jazdy a jedinou možnosťou tak ostával obchvatný manéver. Jedna nemecká divízia dostala za úlohu preniknúť lesnými cestičkami ponad Lamač, cez Železnú studienku a Kamzík až do tyla Rakúšanov. Rakúšania priestor hornej Mlynskej doliny nezabezpečili, a preto sa tu Nemci stretli len s malým odporom. Kvôli zlému terénu dosiahli hrebeň Kamzíka, kde bol odpor tuhší, až krátko pred poludním,.

Rakúsky veliteľ však reagoval neskoro. Pre podrobné terénne mapy poslal až v čase, keď sa takmer dostal do priamej konfrontácie s Prusmi. Posledné boje sa odohrali krátko pred poludním pri hostinci Slamená búda. Biele zástavy a zvuk zvonov však utíšili i posledné výstrely a prímerie vstúpilo do platnosti. Boli to posledné výstrely celej vojny.

Zvedaví Bratislavčania sa na druhý deň vybrali na miesta bojov a obzerali si Prusov utáborených za demarkačnou líniou tiahnucou sa cez Záhorskú Bystricu. Ich na vtedajšiu dobu moderná výzbroj, najmä pušky ihlovky, budila vážny záujem odvážlivcov a zvedavcov.

Boje pri Lamači, na Kamzíku a iných miestach si vyžiadali asi 600 mŕtvych Rakúšanov a ďalšie stovky ranených. Na strane pruskej armády padlo asi sto vojakov. Vojnové udalosti pripomína dodnes niekoľko pomníkov. Jeden z nich sa nachádza na cintoríne v Lamači, ďalšie dva ležia na poliach pri Lamači - v Ladzíkoch a Dzílkoch.

Najznámejší je ale pomník na Kamzíku, pri ceste v sedle pod vrcholom, postavený na pamiatku padlým na týchto miestach bojov. V lese sa nachádza ešte niekoľko menších pomníčkov a hrobov, najčastejšie na miestach smrti rakúskych vojakov. Táto vojna zasiahla do dejín mesta svojským spôsobom. Obyvatelia sledovali boje s obavami ale aj s istou zvedavosťou.            

Juraj Babják
FOTO - autor
Páčil sa vám článok?