Svet Paradžanova vo Dvorane ministerstva

Významný filmový režisér a umelec Sergej Paradžanov povedal: „Mám tri vlasti - narodil som sa v Gruzínsku, pracoval som na Ukrajine a umriem v Arménsku.“ Na výstave v Dvorane Ministerstva kultúry na Námestí SNP 33 sú zastúpené fotografie a reprodukcie niektorých jeho známych koláží a kresieb.

Sergej Paradžanov (Sargis Paradžanjanc) sa narodil v roku 1924 v Tbilisi v arménskej rodine. V roku 1963 vytvoril film Tiene zabudnutých predkov, ktorý mu priniesol svetovú popularitu. Jeho nasledujúci protivojnový film Kyjevské fresky bol zakázaný.

V roku 1966 ho pozvali do Arménska, kde vytvoril svoj najlepší film Sajat-Nova, ktorý sovietska cenzúra po značných skráteniach pustila na plátna kín pod názvom Farba granátového jablka. Napriek tomu film získal medzinárodné uznanie, čím vyvolal ešte väčšiu nespokojnosť vlády.

Režisér bol dvakrát odsúdený na päť rokov na Ukrajine a na sedem a pol mesiaca v Gruzínsku, v dôsledku čoho bol na pätnásť rokov pozbavený možnosti pracovať v kinematografii. Až v roku 1983 mu v Gruzínsku povolili natočiť film Suramská pevnosť. Hoci Paradžanov veľa a nezaslúžene trpel, v jeho tvorbe nie je popudenie, pretože vyznával princíp, že na zlo treba odpovedať dobrom.

Dosvedčuje to aj fakt, že po začatí arménsko-azerbajdžanského konfliktu v roku 1988 sa rozhodol pokračovať v práci na filme Ašik-Kerib s moslimskou tematikou, ktorý natáčal predovšetkým v Azerbajdžane, čo Arménsko neprijímalo s nadšením.

Počas rokov, keď mal Paradžanov zakázanú činnosť filmovania a dokonca aj v období, keď bol uväznený, pokračoval v umeleckej tvorbe - kreslil, vytváral koláže, bábky a klobúky zo všetkého, čo sa mu dostalo pod ruky. „Zakázali mi natáčať film, tak som začal robiť koláže. Koláž - to je zlisovaný film,“ hovoril Paradžanov. Zomrel v Jerevane v roku 1990.

Paradžanov rád fotografoval a často sám vymýšľal námety na snímky. Veľa jeho známych fotografií sú výsledkom spolupráce fotografa a jeho samého. Výstava Sergeja Paradžanova potrvá do 16. novembra 2009.

(dš)