Vysokoškoláci žiadali viac slobody a demokracie

12.11.2009
0
Páčil sa vám článok?

V pondelok 16. novembra 2009 uplynie 20 rokov od prvého vystúpenia bratislavských vysokoškolákov za slobodu slova, demokraciu a reformu vysokého školstva. Od sviečkovej manifestácie v marci 1988 išlo o prvé verejné občianske vystúpenie na Slovensku.

Vo štvrtok 16. novembra 1989 v podvečer sa na Mierovom námestí v Bratislave zišlo 200 - 300 bratislavských vysokoškolákov, aby v predvečer 50. výročia zásahu polície a wehrmachtu proti pražským študentom verejne vyjadrili svoje názory a túžby.

„Myšlienka zorganizovať študentskú protestnú akciu vznikla počas stretnutí pred Justičným palácom, kde súdili členov tzv. bratislavskej päťky. Tam sa počas súdnych pojednávaní schádzali desiatky ľudí, aby ich aspoň symbolicky podporili. Medzi prítomnými vysokoškolákmi silnelo odhodlanie prejaviť nespokojnosť s vtedajším režimom aj výraznejšie. Hľadal sa vhodný termín a výber padol na predvečer Medzinárodného dňa študentov,” spomína jeden z účastníkov pochodu Milan Novotný, vtedy poslucháč 3. ročníka Filozofickej fakulty UK.

Informácia o zhromaždení sa rýchlo rozšírila najmä medzi študentmi filozofickej fakulty, na Mierko však prišli aj študenti iných bratislavských fakúlt. Kým študenti na námestí dospievali študentskú a štátnu hymnu, objavili sa príslušníci a vozidlá Zboru národnej bezpečnosti.

#video-1#

„Prišlo sa asi 20 policajtov v asi 6 autách. Rozostavili sa tak, aby nám ostala iba jediná možnosť, ako opustiť námestie, a to vstupom do podchodu pod námestím. Situácia sa príchodom policajtov začala vyostrovať, ale aj sprehľadňovať. Nebolo nás zasa až tak málo, aby s nami 20 policajtov pohlo. Na druhej strane sme netušili, či neprídu ďalší, resp. či nepríde nejaká jednotka rýchleho nasadenia,” spomína ďalší z účastníkov pochodu - Pavol Krempaský, vtedy poslucháč 4. ročníka FF UK.

Študenti sa pochytali za ruky a vybrali sa na Hviezdoslavovo námestie, kde pred poldruha rokom vtedajšia moc vodnými delami rozohnala manifestáciu veriacich. Cestou skandovali: Slobodu slova!, Nechceme reaktor!, Chceme vidieť reformy!, Chceme školy pre všetkých!, Demokraciu, demokraciu!, Slobodu bratislavskej päťke!. Niektorí okoloidúci sa odvracali, iní naopak študentov podporili, niektorí sa dokonca pridali. Na Hviezdoslavovom námestí vysokoškoláci vytvorili kruh a opäť zaspievali študentskú hymnu a skandovali: My chceme slobodu!

Pochod ďalej spontánne pokračoval k Pamätníku československej štátnosti a odtiaľ k budove Univerzity Komenského, kde ruskí okupanti v roku 1968 zastrelili Danku Košanovú. Cieľom pochodu sa napokon stala budova ministerstva školstva na Suvorovovej ulici.

#video-2#

Celý priebeh pochodu snímala kamera ČST, pred budovou ministerstva oslovil študentov redaktor Pavel Jacz. Tí tak dostali možnosť na kameru povedať, čo žiadajú - od zohľadnenia požiadaviek študentov pri reforme školstva, cez pluralizmus mládežníckych organizácií až po pravdu o minulosti a súčasnosti. V tom čase z oboch strán ulicu uzavreli príslušníci ZNB s bielymi pelendrekmi v rukách. Keď z budovy ministerstva vyšiel tajomník UV KSS Gejza Šlapka v sprievode riaditeľa odboru vysokých škôl ministerstva školstva Jána Porvazníka, pre bezpečnostné sily to bol signál, aby sa stiahli.

#video-3#

Súdruhovia začali so študentmi diskutovať - odmietali však hovoriť na ulici, ponúkli im, aby si spomedzi seba zvolili zástupcov a tí prišli na druhý deň ráno alebo v pondelok na ministerstvo predložiť svoje požiadavky. K tomu však už nedošlo - v piatok 17. novembra 1989 potlačili v Prahe v študentský pochod a revolučná špirála sa rozkrútila.

O bratislavskom pochode vysokoškolákov v ten večer informovala Československá televízia v relácii Aktuality, správu o pochode odvysielala Slobodná Európa aj Hlas Ameriky. Napriek prísľubu súdruha Šlapku, že študentom sa nič nestane, vedenie filozofickej fakulty sa na druhý deň začalo zaoberať dôsledkami, aké vyvodí proti študentom, ktorí sa na proteste zúčastnili, a ktorí sa vyjadrovali pre televíziu. Rozhodnúť sa malo v pondelok. K tomu však už, našťastie, nedošlo.

Ťažko dnes povedať, aký by bol ďalší osud účastníkov bratislavského pochodu 16. novembra, keby v piatok nedošlo k pražskej masakre a vysokoškoláci v celej krajine by nevstúpili do štrajku. Bolo však prirodzené, že práve študenti filozofickej fakulty, ktorí sa zúčastnili na štvrtkovom pochode, napísali v sobotu 18. novembra 1989 list predsedovi federálnej vlády Ladislavovi Adamcovi, kde ho žiadali o prešetrenie piatkových udalostí na Národní tříde a potrestanie vinníkov. V pondelok 20. novembra 1989 o 9.00 h tento list prečítali vo foyer Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí, a tým odštartovali štrajk študentov Filozofickej fakulty UK a vznik študentského hnutia na Slovensku.

Napriek tomu, že 16. november 1989 zostal v tieni toho nasledujúceho a ďalších novembrových dní, faktom zostáva, že v Bratislave sa vtedy našli dve-tri stovky študentov, ktorí vyšli do ulíc a nebáli sa nahlas žiadať slobodu v neslobodnej krajine.

Radoslav Števčík,
vtedy poslucháč 2. ročníka FF UK a účastník bratislavského pochodu

Bratislavskí vysokoškoláci sa 16. novembra 1989 na Mierovom námestí pochytali za ruky a vydali sa na pochod mestom až na Suvorovovu ulicu pred budovu ministerstva školstva, kde žiadali školské reformy, slobodu, viac demokracie... Diskutovať s nimi prišiel tajomník UV KSS Gejza Šlapka.
FOTO - archív STV

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.