Na Lodnej postavili repliku kultúrnej pamiatky

Keď na Lodnej ulici číslo 2 v roku 2008 spadla kultúrna pamiatka, nikto netušil, čo na jej mieste vyrastie. Staviteľ však na mieste pôvodného domu, ktorý bol v dezolátnom, neudržateľnom stave, postavil jeho repliku.

Podľa informácií staviteľa, spoločnosti AK DOM, pôvodný dom na Lodnej ulici sa nachádzal v katastrofálnom stave - stropy aj pivničné priestory boli prepadnuté. Rekonštrukciu vraj podriadili požiadavkám krajského pamiatkového úradu - urobili reštaurátorský výskum a kompletnú štúdiu obnovy pamiatky. Staviteľ odobral všetky fasádne prvky, ktoré bolo možné uchovať a budovu obnovil do pôvodného tvaru, výrazu, detailu a pôvodného farebného riešenia so zachovaním originálnych častí v zmysle výsledkov reštaurátorského výskumu. Okrem fasády boli zachované aj dekoratívne prvky v interiéri.

Priestory na Lodnej ulici budú slúžiť administratíve. Pod budovou je vybudovaný automatický parkovací systém, ktorý zabezpečí parkovanie pre 20 motorových vozidiel. Náklady na výstavbu boli asi 3,5 milióna eur. Otvorenie sa pripravuje začiatkom roku 2010, podľa dokončenia všetkých detailov.

Starostu Starého Mesta Andreja Petreka teší, že na Lodnej ulici vyrástla replika pôvodnej budovy, keď už sa pôvodnú nepodarilo zachrániť. Stavebný úrad pritom nie je podľa neho kompetentný rozhodnúť o tom, či na mieste zrúcanej pamiatky vyrastie jej replika, ako sa to stalo na Lodnej ulici, alebo sklenená kocka, ako je to v jej bezprostrednom susedstve. Ku charakteru výstavby nových budov a rôznych nadstavieb v centre mesta dodal, že ak ide o objekt v pamiatkovej rezervácii, rozhodujúce je stanovisko krajského pamiatkového úradu. „Ten by mal vo svojich vyjadreniach k jednotlivým návrhom stavieb uskutočňovaných v pamiatkovej zóne vychádzať zo zásad pamiatkovej starostlivosti. A to aj vtedy, ak nejde o pamiatkovo chránené objekty,“ dodal A. Petrek.

Na názor sme sa spýtali aj hlavného architekta mesta Štefana Šlachtu. Podľa jeho vlastných slov, je mu ľúto, že sa nepodarilo zachovať pôvodný objekt.

„Za zlú považujem predovšetkým nadstavbu a proporcie starého a nového,“ uviedol. Na objekt sa treba podľa neho dívať nielen z bezprostrednej blízkosti, ale aj z väčšieho odstupu. V tomto prípade nadstavba na Lodnej nedosahuje kvalitu nadstavby napríklad na americkom veľvyslanectve, bývalej obchodnej komore, či nadstavbe Starej pošty, a ani kvalitu Fuchsovho obytného domu z roku 1936, tvrdí Š. Šlachta.

(rob)
FOTO - Robert Lattacher