Divadlo Astorka je postavené na hercoch a autoroch

V novej divadelnej sezóne oslávi divadlo Astorka dvadsiate výročie svojho vzniku. Pri jeho zrode, ešte pod názvom Divadlo Korzo ´90, stál aj súčasný riaditeľ divadla, Vlado ČERNÝ. V rozhovore sme sa vrátili nielen do čias keď divadlo vznikalo, spomenuli sme aj plány, ktoré súvisia s oslavami divadelných okrúhlych narodenín.

Bol vznik Divadla Korzo ´90 pred dvadsiatimi rokmi poznačený aj eufóriou a nadšením porevolučných rokov? Ako si na to spomínate?

- Náš nápad založiť divadlo začal tlieť už pred rokom 1990, keď sme sa na Novej scéne okolo režiséra Vladimíra Strniska zišli partia ľudí, ktorí mali ambíciu založiť nové divadlo. Patril tam Marián Zednikovič, Boris Farkaš, ja, Miro Noga a ďalší. Naše snahy sme nazvali Aktivity Fórum a nové divadlo sa malo volať Fórum. Po revolúcii sa tá istá skupina ľudí začala snažiť o rehabilitáciu divadla Na Korze. Príležitosti sa chytila Zita Furková a Ľubo Gregor, ktorý bol prvým riaditeľom divadla. To vzniklo 1. apríla pred dvadsiatimi rokmi a nazývalo sa Korzo´90, keďže išlo o rehabilitáciu bývalého divadla Na Korze. Z pôvodného divadla boli v novom súbore už len Zora Kolínska, Zita Furková, Ľubo Gregor, Marián Debnár a ja ako bývalý elév divadla Na Korze. Ostatní členovia prišli z divadla Nová scéna a z Trnavy. Názov sa postupne prirodzenou cestou zmenil na Astorka Korzo´90.

Charakteristickým znakom pre to obdobie bola akási jednomyseľnosť a spoločné ciele.

- Predstavovali sme si, že konečne budeme robiť to, čo sa nám chce a páči. Nikto nám nebude nič predpisovať a dramaturgiu hracieho plánu si budeme vyberať a voliť sami. V tom spočíval náš entuziazmus. Prvá premiéra bola hra Václava Havla Vyrozumenie, ktorú sme uviedli v roku 1990. Boli sme nadšení aj spôsobom hrania, ktorý vymysleli Zita Furková a Ľubo Gregor, ten pretrváva dodnes. Ide nám o komorné divadlo, ktoré je postavené najmä na hercoch a tvorcoch inscenácie. Astorka je herecké divadlo.

Stretol sa tento štýl hrania s diváckym úspechom?

- Oceňujú nás diváci aj kritika. Od roku 1990 dodnes sme získali možno aj dvadsať divadelných dosiek, najvyšších ocenení. Máme ceny za najlepšie inscenácie aj najlepšie výkony. V posledných rokoch nás najviac teší divácky záujem, predstavenia máme slušne vypredané.

Ako sa zmenila atmosféra v divadle od revolučných čias? Čo na svojich kolegoch najviac oceňujete a čo by ste im naopak vyčítali?

- Na našom divadle najviac oceňujem skutočnosť, že súbor chce byť spolu. Šestnásť členov súboru sa navzájom stretáva, komunikuje, je to slušná partia ľudí, ktorí chcú spolu robiť. Máme dvoch interných režisérov, ktorí vo svojej brandži za posledné obdobie dosahujú najvýraznejšie úspechy. Juraj Nvota a Roman Polák sú celkom odlišní tvorcovia, oboch však súbor plne rešpektuje. U nás sa nevytvárajú frakcie či rôzne odnože a kliky, sme naozaj jednotní v tom dobrom slova zmysle. Na druhej strane - dnes je doba veľmi náročná na prežitie a platy v divadlách nie sú dostačujúce. Herci sa snažia zarábať dabingom a hosťovaním v iných divadlách. O našich hercov majú záujem všetky ostatné divadlá, čo je veľmi príjemné, pre mňa je však dosť namáhavé usledovať pôsobenie našich členov v iných súboroch. Nemám nič proti hosťovačkám, ale na prvom mieste musí byť domovské divadlo, kde si herec plní povinnosti na 100 percent. Ostatné percentá ma nezaujímajú. Často som aj prekvapený, keď vidím nášho vynikajúceho herca v priemernej až podpriemernej inscenácii iného divadla. Bez účinkovania v rôznych televíziách dnes herec neprežije, ale zároveň to rozbíja sústredenosť pri divadelnej práci. Finančný tlak pociťuje každý. S medziľudskými vzťahmi aj s postojom našich hercov k práci som spokojný.

V septembri ste uviedli obnovenú premiéru hry Romana Poláka Kentauri, ktorá mala medzi divákmi úspech.

- Hra Kentauri silno rezonovala, pretože sa vracia k obdobiu socializmu a prerodu našej spoločnosti. Jedna z hlavných predstaviteliek hry otehotnela, tak sme museli uvádzanie hry prerušiť. Luciu Gažiovú neskôr nahradila Zuzana Konečná.

Čo pripravujete v jubilejnej dvadsiatej sezóne?

- Dve premiéry a dávame možnosť hercom uviesť hru, ktorá ich zaujala ako interný, domovský projekt. Základná dramaturgia divadla však spočíva v tom, že hráme klasický repertoár a pôvodné hry, ktoré sa ešte nehrali v Európe. Z pôvodných autorov spomeňme Ruda Slobodu, Miloša Karáska, Olekšáka, Pavla Weissa. V tejto sezóne pripravujeme dve inscenácie, Juraj Nvota ide robiť hru Stela a Roman Polák Čechovovho Platonova. Čaká nás festival Astorka, prídu k nám hostia z Česka a my pôjdeme na zájazd do Prahy, do Švandovho divadla. V poslednej sezóne sme uviedli Červenú princeznú, kde exceluje Zita Furková, vynikajúce je aj predstavenie Tolstoj a peniaze autora Jana Nováka. Zaujímavá je aj hra Mareka Maďariča Túlavé srdce.

Aké sú plány na oslavy v samotnom súbore?

- Zatiaľ zhŕňame nápady. Nikto nevie, ako budú oslavy vyzerať. Chceli by sme pospomínať, aj si zahrať, sme v štádiu príprav.

Zhovárala sa Dáša Šebanová
FOTO - SITA