V piatok je výročie stíhania Bratislavskej päťky

Slovensko si pripomenie výročie stíhania tzv. Bratislavskej päťky. Ide o obvinenie piatich osobností, stojacich v opozícii voči režimu, ktoré 14. augusta 1989 zadržala tajná polícia komunistického režimu. Štátna bezpečnosť (ŠtB) členov päťky obvinila z trestného činu poburovania a neskôr z rozvracania republiky, za čo boli vtedy vyššie sadzby.

"Pred 20 rokmi prebehlo trestné stíhanie. Ako sa ukázalo neskôr, bol to posledný pokus komunistického režimu zastrašiť občanov," spomínajú dnes tri osobnosti, ktoré ešte žijú - bývalý disident Ján Čarnogurský, politológ Miroslav Kusý a publicista Anton Selecký. K päťke patrila aj nebohá spisovateľka Hana Ponická a Vladimír Maňák.

Osobnosti zaistili preto, že 21. júla 1989 v obci Predmier pri vtedy jedinej soche Milana Rastislava Štefánika organizovali verejné zhromaždenie a požadovali slobodné voľby. "Spoločné obvinenie sme mali za prípravu spomienkovej akcie na miestach, kde v roku 1968 vojská Varšavskej zmluvy zastrelili našich občanov," uviedol Čarnogurský.

Osobnosti chceli vtedy položiť v Bratislave a Košiciach kvety na miestach, kde boli zastrelení nevinní ľudia. Na obranu osobností sa vtedy postavili ľudia zo všetkých ideových prúdov.

"Chceme sa poďakovať aj v mene našich už nežijúcich priateľov, Hany Ponickej a Vladimíra Maňáka. Chceme sa poďakovať a povedať, ako nám vtedy podpora ľudí pomáhala. Vo víre udalostí sme tak doteraz robili len individuálne. Chceme povedať, ako nás aj dnes napĺňa vierou, že keď to niekedy opäť bude treba, občania na Slovensku sa dokážu zjednotiť na dosiahnutie spoločného cieľa," uviedli vo vyhlásení pri príležitosti výročia Ján Čarnogurský, Miroslav Kusý a Anton Selecký.

Čarnogurský bol vo väzbe z päťky najdlhšie a prepustili ho až po vypuknutí nežnej revolúcie. Vo väzbe bol aj Kusý, ktorého ŠtB obvinila za príspevky do Slobodnej Európy. Čarnogurský, Ponická, Selecký a Maňák boli obvinení aj za list Mestskému národnému výboru vo Zvolene, v ktorom žiadali obnovenie pamätníka generálom Viestovi a Golianovi, ktorý bol po vojne vo Zvolene. Čarnogurský bol obžalovaný aj preto, že vydával samizdat Bratislavské listy a za prejav, ktorý mal v obci Predmier.

Členovia Bratislavskej päťky boli niekoľko týždňov v bratislavskej väznici, ktorú vybudovali v roku 1936, a v ktorej sedeli pred niekoľkými desaťročiami aj ich otcovia. Čarnogurský sedel v cele s číslom 151. Okrem troch postelí, skrinky, umývadla a záchodu tam nebolo nič, len mreže. Rodina ho mohla navštíviť len trikrát za vyše tri mesiace väzby. O tom, čo sa deje vonku, sa dozvedal len od právnikov a z denníkov Pravda a Rudé právo, ktoré čítal.

(sita)