Na Hlavnom námestí pribudnú lavičky ako spomienka na štedrých Bratislavčanov

Chcete si po prechádzke posedieť na peknom mieste? Lavičky sú skvelá vec. Tie šťastnejšie vydržia roky a stávajú sa svedkami najrôznejších udalostí a rozhovorov. Ak by sa nám staré lavičky zachovali, dnes by sme možno vychutnávali rovnaký pohľad, ktorý mal ktosi pred stáročiami. Možno práve na tamtej sedel pri svojich potulkách po Prešporku Hans Christian Andersen. A čo ak samotná Mária Terézia?

A nielen známi ľudia, ale aj tí, o ktorých sa veľa nehovorí. Vďaka takým sa Bratislava stala mestom príjemných ľudí. Ich štedrosť a dobré skutky vzbudzovali úctu a spolupatričnosť medzi ľuďmi. Boli mecenášmi mestských sirotincov, zriaďovali ľudové kuchyne, prispievali k zmierneniu biedy po požiaroch, podporovali postihnutých, študentov a podobne.

Komunitná nadácia Bratislava venuje týmto ľuďom lavičky na vynovenom Hlavnom námestí. V sobotu 22. apríla o 17.00 h sa symbolicky stretneme s Ferdinandom de Martinengom, Františkovom Törökom, Katarínou Schifbeckovou, Laurou Jarnou a ďalšími, ktorí v minulosti darovávali zo svojho. Hudbou, pouličným divadlom a maľovaním pre deti ich opäť - aspoň takýmto spôsobom - privítame v „ich“ Bratislave. Súčasne tu bude sprístupnená aj pitná fontánka.

Lavičky budú venované týmto dobrým ľuďom:

František BODE (1828-1900)

a jeho manželka Emília

V spoločnom závete z roku 1897 založili fundáciu, do ktorej vložili polovicu svojho majetku. Z úrokov sa podporovali nemocnice, sirotince, starobince, jasle, a to evanjelické, rímskokatolícke aj židovské.

Terézia Brunswicková (1775-1861)

Grófka, narodená v Prešporku, zakladateľka prvých dvoch materských škôl v meste, ktoré sa nachádzali v bratislavskom podhradí a na bývalej Valónskej ulici.

Laura Jarná (1912-2003)

Takmer celý život prežila v Bratislave, dlhoročná pedagogička anglického jazyka. Svojmu milovanému mestu venovala v roku 2000 finančný dar 450 000 korún, ktorý bol použitý na opravu Michalskej priekopy.

Josef Jiringer (1809-1862)

a jeho sestra Anna Flengerová

Prešporský mešťan, ktorý v závete odkázal financie na založenie polievkového ústavu pre chudobných počas zimných mesiacov. Jeho sestra Anna pokračovala v tejto humanitárnej činnosti a založila viacero fundácií.

MUDr. Georg Kováts (1843-1907)

Lekár, zakladateľ detskej nemocnice, prvých jaslí v Prešporku, verejných kúpeľov Grössling, iniciátor ľudových kuchýň pre bezdomovcov. Stál pri vzniku Bratislavského okrášľovacieho spolku, vďaka ktorému v Prešporku pribudli fontány, zelené zákutia a príjemné podujatia.

MUDr. Ľudovít Kováts (1876-1968)

Mestský zdravotný radca, zakladateľ sociálnych zariadení pre chudobné deti, domova pre slobodné matky, zakladateľ slovenskej časti Československého Červeného kríža ako aj Spolku na ochranu zvierat a vtákov.

Ferdinand de Martinengo (1821-1895)

Pedagóg a mimoriadne činorodý človek. Zakladateľ dobrovoľného hasičského a záchranárskeho zboru, spolku Humanitas na podporu chudobných študentov bez rozdielu náboženstva, športových klubov, iniciátor výučby telesnej výchovy v školách.

Andrej Samuel Royko (1774-1840)

Zakladateľ fundácie, ktorej cieľom bolo podporovať viaceré sirotince, lazaret, robotáreň, chudobinec alebo evanjelickú nemocnicu. Fundácia slúžila aj na okrášľovanie mesta.

Katarína Schiffbecková (19. stor.)

Zakladateľka fundácie, z výnosov ktorej boli podporovaní chudobní živnostníci, domov pre nezamestnané slúžky a ľudová kuchyňa. Vďaka nej fungovali v okolí Blumentálskeho kostola tri domy venované práci, dobročinnosti a zdraviu.

Ignaz Schreiber (1783-1869)

Prešporský mešťan, vo svojom závete venoval tri domy na dobročinné účely. Zo zisku boli podporované detská, židovská, evanjelická a všeobecná nemocnica, ústav pre opustené deti a pre hluchonemých. Výnos prispel aj k zmierneniu biedy obyvateľov geta po veľkom požiari.

Dr. Juraj Schulpe (1867-1936)

Vedec a humanista, sociálny reformátor, vybudoval robotnícku kolóniu, ktorá bola známa pod názvom Schulpeho kolónia. Daroval pozemok, na ktorom v roku 1924 postavila svoj objekt YMCA.

Juraj Tóth (19. stor.)

Obchodník v Budapešti. V roku 1893 založil základinu na pamiatku v Prešporku narodenej manželky Žofie, ktorá zomrela ako 21-ročná. Z ročného úroku boli podporované vždy dve chudobné nevesty narodené v Prešporku.

František Török (1700-1776)

Radca uhorskej dvornej komory, zakladateľ najstaršej a najväčšej prešporskej fundácie. Celý svoj majetok odkázal na dobročinné účely. Podľa jeho želania boli podporovaní študenti a chovanci v chudobinci, ako aj viaceré kláštory.