Andrej Šeban predviedol svoje umenie

Andrej Šeban dokázal vo štvrtok večer v bratislavskom Klube za zrkadlom, že nie je len vynikajúci hudobník, ale aj zabávač. Sála bola plná aj napriek tomu, že v Bratislave boli v tento večer štyri ďalšie koncerty a muzikant v dobrej nálade po celý čas žartoval s publikom.

Na úvod odznela trojica inštrumentálnych skladieb – Pieseň o počasí, úryvok z Opusu č. 1 z aktuálneho albumu Sklony (2008) a Pieseň o pionierskom tábore. Po nich nasledovala pieseň Ja som bača veľmi starý pôvodne z repertoáru formácie Demikát.

Po odohraní Odpadla mi noha z albumu Čo dom dal (1994) si zaspomínal na Deža Ursinyho, ktorý mu pomáhal s pomenovaním skladieb na nahrávke. Ako povedal, vtedy im celkom nerozumel. “Teraz už áno,” dodal.

Ďalšiu legendu slovenskej hudobnej scény si pripomenul piesňou Marián Varga z albumu Bezvetrie (2000). “Som zvedavý, či aj oni zahrajú niečo odo mňa. Netreba veľa, stačí akordík-dva. Veď som s nimi hrával,” s úsmevom narážal na vystúpenie formácie Collegium Musicum, ktoré sa konalo v ten istý deň.

Publikum si vypočulo aj slovensko-anglickú verziu Purple Haze od Jimmyho Hendrixa. “Som jediný prekladateľ Jimmyho Hendrixa na Slovensku. Asi,” tvrdil Šeban. V jeho rukách však v ten večer ožili gitary, fujara, malý ventilátor (z Londýna) a infúzna súprava (vraj od otca gynekológa).

Prvý prídavok patril už tradične spoločnému komponovaniu s divákmi a diváčkami. Na záver koncertu si zaspomínal na svoje lásky v úprave skladby Sľuby večnosti z nahrávky Bezvetrie.

(sita)