Hra nielen o spoločenskom zriadení

Divadelnú hru Komunizmus, s podtitulom neskoro-normalizačná tragédia, napísal Viliam Klimáček na námet Juraja Kukuru. V divadle Aréna mala premiéru 28. novembra 2008.

Kto neprežil, nevie. Hra Komunizmus je práve o tých, čo vedia. O ľuďoch, ktorí boli prenasledovaní, väznení, prinútení na spoluprácu s Štb a následne vydieraní. O ľuďoch, ktorí svoje šťastie postavili na vratkých základoch, nestabilných skalách, a keď sa z tejto mozaiky jeden kamienok vyšuchol, spadol celý dom.

Michal kedysi podpísal spoluprácu s Štb, zaviazal sa sledovať dcéru spisovateľa a disidenta a podávať informácie o rodine štátnej polícii. Nevedel, že raz sa zamiluje. Na takomto štartovacom poli si založil rodinné šťastie, ktoré bolo po dlhé roky idylické, občas prerušované návštevami Štátnej bezpečnosti. Až raz, presne na oslave manželkiných narodenín, niekto náhle zazvonil...

Mladí ľudia už nechcú veriť. Za lacnými bytmi, bezplatným zdravotníctvom, sociálnymi istotami a právom na prácu sa často skrývali rodinné i ľudské tragédie, ktoré kopcovito napĺňali ľudský život zúfalstvom, beznádejou, skepsou a najmä bezmocnosťou. O týchto ľuďoch hovorí Klimáčkov text. Graduje udalosti, postupne nakopuje hnoj, aby na záver vykydol na kopcovitú scénu (Hans Hoffer) poslednú lyžicu mazľavej tekutiny, ktorá zakydá všetky vzťahy takým hnusom, že viac sa niet kam pohnúť.

V réžii Martina Čičváka, ktorý je známy svojou razantnosťou a vyhraneným režijným štýlom, sa predstavujú herci Zdena Studenková, Juraj Kukura, Vladimír Bartoň, Ľubomír Bukový/ Juraj Loj, Milan Antol.

Hra Komunizmus nie je len pre tých, ktorým táto spoločnosť krivdila a dusila ich svetonázor, nie je len pre tých, ktorí sa chcú nadýchnuť a pocítiť zadosťučinenie za premárnené roky. Osloví aj ľudí, ktorým bolo za socializmu „teplo". Tých, ktorí si pokojne vystáli rad na banány, lebo vedeli, že v lete dostanú za minimálnu cenu dovolenku v Tatrách.

Pretože táto hra hovorí najmä o tom, že môžu prejsť aj dlhé roky, ale zrelosť života sa neustále vracia k svojmu počiatku. O tom, že dôležitý je prvý dotyk ruky, lebo keď z neho príde na svet dieťa, už je neskoro. Mlyny sa krútia a čas sa nedá zastaviť. Z tohto pohľadu má Klimáčkova hra Komunizmus nielen politický, ale aj filozofický a hlboko všeľudský zmysel.

Dáša Šebanová

V hre si na staré časy zaspomínali Zdena Studenková a Juraj Kukura.
FOTO - Oleg Vojtíšek