Filharmónia sprofesionalizovala hudobný život
Slovenská filharmónia sa počas svojej dlhoročnej existencie stala hudobným fenoménom nielen v bratislavskej lokalite, ale aj v medzinárodnom meradle. Tento rok vstupuje do jubilejného 60. ročníka. O tom, aký bude, sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom Slovenskej filharmónie prof. MARIÁNOM LAPŠANSKÝM.
Čo znamenala v minulosti a čo znamená dnes pre Bratislavčanov Slovenská filharmónia.
- Jej založenie znamenalo veľký krok k profesionalizácii slovenského a osobitne bratislavského hudobného života. Filharmónia od začiatku svojej existencie vytvorila motivujúci priestor na vznik novej tvorby. Premiérovala prakticky všetky nové slovenské diela vrátane takých skladateľských osobností ako E. Suchoň, Ľ. Rajter a ďalší. Existencia veľkého symfonického profesionálneho telesa významne ovplyvnila rozvoj slovenského symfonizmu. Zároveň vznikla potreba intenzívnejšie rozvíjať profesionálne umelecké školstvo. Slovenská filharmónia a jej koncertné cykly slúžili ako platforma na prezentáciu najlepších slovenských i zahraničných interpretov - dirigentov, inštrumentalistov, spevákov a v tomto duchu podnietila veľký rozmach interpretačného umenia. Pomerne rýchlo sa zaradila medzi vedúce orchestre strednej Európy a toto postavenie si zachováva dodnes.
Aký je váš osobný vzťah k Slovenskej filharmónii, aké sú vaše ďalšie vízie jej napredovania?
- Filharmónia stála na začiatku kariéry mnohých umelcov - zahraničných a, samozrejme, aj domácich, vrátane mňa. Po Štátnej filharmónii Košice to bola práve Slovenská filharmónia, ktorá mi dala veľkú koncertnú príležitosť a znamenala výrazný posun v mojej kariére. Vo viacerých krajinách, kde koncertujem dodnes, som sa predstavil prvýkrát práve s filharmóniou. Preto môžem skonštatovať, že bez jej pôsobenia by zrejme nevyrástla taká silná generácia inštrumentálnych sólistov - Toperczer, Varínska, Podhoranský a mnohí ďalší - ale aj desiatky komorných a orchestrálnych interpretov. Mojou snahou je okrem zvyšovania umeleckej činnosti telies a zlepšovania podmienok na ich prácu aj udržať pozitívny vplyv na slovenskú hudobnú scénu.
Na aké koncerty sa môžu návštevníci tešiť v jubilejnej koncertnej sezóne?
- Každý rok je niečím výnimočný. Hneď pri otvorení sezóny uvedieme napr. jedno zo základných diel romantickej nemeckej literatúry - Nemecké rekviem J. Brahmsa. Podobných titulov symfonicko-vokálnych, ale aj koncertných nájdu poslucháči v ponuke veľa. Veľmi ma teší, že s podporou ministerstva kultúry sme mohli začať vo svete zatiaľ ojedinelý projekt internetových prenosov našich koncertov či už on-line - teda v priamom prenose, alebo na záznam. Na stránkach www.classiclive.com a na našej stránke www.filharmonia.sk je sprístupnená väčšina našich koncertov divákom a poslucháčom na celom svete. Od marca tohto roku len na Slovensku naše koncerty navštívilo viac ako 56-tisíc internetových divákov.
Filharmónia má svoje renomé aj v zahraničí. Ako ju tam vnímajú a - naopak - ktoré hosťujúce umelecké telesá považujete v doterajšej histórii za umelecky najpôsobivejšie?
- Slovenská filharmónia má niektoré tradičné destinácie ako Japonsko, Španielsko, Švajčiarsko, Nemecko atď., kde už má svoje publikum a kam chodí pravidelne. Napríklad Japonsko od svojho prvého zájazdu navštívil Orchester Slovenskej filharmónie už deväťkrát a vždy ho tam prijali mimoriadne srdečne. V silnej konkurencii svetových orchestrov navštevujúcich túto krajinu si zachováva rozhodne viac než čestnú pozíciu. Svedčí to o mimoriadnych interpretačných kvalitách orchestra, bez ktorých by sa nedalo rokovať o ďalších a ďalších hosťovaniach, zvlášť v čase, keď ekonomická náročnosť takýchto turné neúprosne rastie. Veľa si sľubujem aj od veľkého zviditeľňovania súborov a ich kvalít prostredníctvom internetu. Osvedčila sa taktika postaviť našich umelcov do čo najvýhodnejšej medzinárodnej konkurencie, neuzatvárať sa doma. A preto aj na Bratislavské hudobné slávnosti pozývame tie najlepšie orchestre, sólistov a dirigentov, akí sa len dajú získať. Len v tvrdej konkurencii sa kryštalizuje kvalita.
Zhovárala sa Dáša Šebanová
FOTO - archív SF