Film, ktorý nás usvedčuje z ľudských slabostí

Ak si bližšie všimneme tituly filmov, ktoré od začiatku roku prechádzajú kinami, treba povedať, že veľa toho na zasmiatie nie je. Na pokračovanie úspešného Vreskotu alebo remake legendárneho Psycha sa treba vyzbrojiť dávkou odhodlania a nervy obaliť hrubou izolačnou vrstvou.

Jeremy Irons a Dominique Swan predvádzajú v Lolite jeden z najtragickejších ľúbostných príbehov vôbec, a ešte aj zo sladkého chlapca Brada Pitta je Smrť, aj keď ukrytá za nevinným menom Joe Black.

Oddychovkou nie je ani nový český film Je třeba zabít Sekala a pri jeho záverečných titulkoch si určite nikto nevydýchne so slovami na perách - Uf, ešteže je ten svet v poriadku. Nie je, tvrdia jednoznačne tvorcovia filmu, hoci ide o príbeh z prostredia a doby, ktoré sa nás zdanlivo netýkajú. Týkajú, hádajú sa tvrdohlavo ďalej. A to, čo nám po vzhliadnutí filmu zostáva ešte dlho zaseknuté kdesi v hrdle, pritom zďaleka nie je ono záhadné „zabitie“ akéhosi Sekala, ako sa nám snaží nahovoriť názov filmu.

Režisér Vladimír Michálek (Amerika, Zapomenuté světlo) je vo svojom najnovšom filme (ktorý bude Česko reprezentovať na najbližšom Oscarovi) neobyčajne nekompromisný, keď nám ako v zrkadle ukazuje, kam nás až vedie naša podlomnosť, úplatnosť, závisť a nenávisť. Hovorí o vzťahoch, normách, nepísaných pravidlách, ktoré sme si medzi sebou vybudovali, ktoré však rokmi deformujeme, dokonca si tieto deformácie v tiesni pozdvihujeme na čosi správne a potrebné. Michálek tu naplno odhaľuje faloš totálneho zinštitucionalizovania viery a pripomína, že veriť a „veriť“ nie je to isté...

Do silno katolíckej obce sa nasťahuje - a nikto nevie odkiaľ a prečo - neznámy muž Jura Baran, v podstate správny chlapík, ibaže evanjelik. Pantátovia obce usúdia, že keď už Jura medzi sebou trpia, musí to byť on, kto ich zbaví najväčšieho tyrana dediny (ide o správneho katolíka, veď chodí pravidelne na spovede), veď „slušní“ ľudia si s takým čímsi nebudú špiniť ruky. Juru za to, samozrejme, čaká aj kresťansky bohatá odmena.

Vo filme často padajú výrazy „katolík“, „evanjelik“, ale nedajme sa pomýliť, je to o nás všetkých. Príbeh ide hlboko pod kožu, pri všetkej tej obrovskej všeľudskej výpovedi sa obdivuhodne neuchyľuje k mentorovaniu. Film si celý čas nesie nezvyčajnú atmosféru napätím, strachom a pretvárkou premknutej dediny. Osobitnú pozornosť si zaslúži priam rozprávková kamera Martina Štrbu, ktorá chvíľu ponúka upokojujúci pohľad na široké žlté polia a vzápätí dramaticky strihne priamo do detailu spotenej, zvráskavenej tváre ulopoteného dedinčana.

Strhujúce sú herecké výkony, predovšetkým Poliakov O. Lubaszenka (Jura) a B. Lindu (Sekal), ale aj Antona Šulíka, ktorý si tu ako jeden z pantátov obce zahral svoju poslednú väčšiu filmovú postavu.

Alexandra Tinková