Vínne pivnice otvoria už aj v Devíne

Po prijatí Devínskeho spolku vinárov a vinohradníkov do Združenia Malokarpatská vínna cesta sa začína vínna cesta už v Devíne. Táto mestská časť je známa tradíciou výroby vína nielen z hrozna, ale aj z ríbezlí.

Návštevníci Dní otvorených pivníc, ktoré budú 14. a 15. novembra 2008, môžu v tomto termíne prvýkrát navštíviť aj tri vínne pivnice v Devíne.

Vinohradníci zorganizovali tento rok súťaž vín pod názvom Devínsky strapec a plánujú aj účasť na Sviatku mladého vína, ktorý pravidelne organizuje magistrát.

Vo vinohradoch Poľnohospodárskeho družstva Devín sa pestuje v súčasnosti aj biela muštová odroda Devín. Do listiny registrovaných odrôd ju zapísali v roku 1997 a vznikla v roku 1958 krížením Tramínu červeného s Veltlínskym červeno-bielym vo Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom.

V súčasnosti je časť devínskych vinohradov funkčná a časť zanedbaná. V mestskej časti sa ráta so zabratím značnej časti vinohradov kvôli výstavbe. Kým sa začne stavať, uplynie podľa predsedu Devínskeho spolku vinárov a vinohradníkov Augustína Mrázika dokonca aj desať či pätnásť rokov.

„Za toto obdobie by si mohli ľudia uvedomiť hodnotu vinohradov. A pričinia sa o to, že aspoň časť vinohradov by mala dotvárať charakter Devína,“ uviedol Augustín Mrázik. Doplnil, že podobná situácia je v Pezinku, vo Svätom Jure a v Rači, kde vinohrady ustupujú novej zástavbe.

Zlom vo vinohradníctve v Devíne nastal koncom devútnásteho storočia, keď epidémia choroby fyloxéra zničila vinohrady v Európe. Začiatkom dvadsiateho storočia sa Devínčania rozhodli, že vysadia ríbezle a z nich vyrobia víno. Veľkovýrobcom ríbezľového vína bola firma Sontag s vlastnou sieťou odberateľov na Slovensku. Vyrábala víno v tankoch s objemom 25-tisíc litrov, ktoré následne zrelo v sudoch. Devínsky spolok vinárov a vinohradníkov vznikol v máji 2007, v septembri tohto roka ho prijali do Združenia Malokarpatská vínna cesta.

(rob, tasr)