Vodu vidieť nemusíš, stačí ju aj cítiť

Pre tridsať detí z Internátnej školy pre nevidiacich a slabozrakých na Svrčej ulici sa s posledným júnovým zvonením skončí najkrajší školský polrok, aký kedy zažili.

Našli sa totiž ľudia, ktorí týmto deťom pomohli nadvihnúť záves, ktorý ich delí od sveta svetla a farieb. Deti s nenapraviteľnými chorobami zraku spoznávajú svet vodákov, krásu a pocity, ktoré dáva len pohyb po vode. Začalo sa to vlani na jeseň. V Karloveskej zátoke bola na prechádzke skupinka nevidiacich detí a vychovávateľka im opisovala, ako vyzerajú športové lode na vode. Práve pristával kajakár, tak sa ho spýtala, či si deti môžu kajak ohmatať.

Vodáci z Kanoistického klubu Karlova Ves si uvedomili, že sú tu ľudia, ktorí nemôžu prežiť takú samozrejmosť, ako je pohľad na vodu. Tak sa zrodila akcia Vodu stačí cítiť. Spojili sa so školou, pridala sa k nim firma Accenture Slovensko, kde mnohí z nich pracujú, a ešte vlani na jeseň zorganizovali niekoľko návštev detí v klube.

Po zimnej prestávke sú od jari v lodenici dvakrát týždenne celkom samozrejmé návštevy skupinky detí - vždy iných - s pedagógmi. Spoznávajú, čo je pádlo, pramica, kajak, kanoe, naučili sa cítiť a poznať vodu vlastným telom a hmatom na bezpečnej pramici kotviacej v stojatej vode romantickej zátoky.

Daria Bučová, zástupkyňa riaditeľa školy a zároveň jeden z anjelov strážnych, pripomína, že okrem relaxu v prírode je to pre deti zážitkové učenie zlepšujúce kontrolu vlastných pohybov, fyzických schopností a pomocou pri vytváraní zrakovo motorických stereotypov. Stretnutia majú pre deti z internátu o to väčší zmysel, že pre veľkú vzdialenosť majú slabý kontakt s domovom.

Ján Krajčík, iniciátor tejto akcie zdôrazňuje: „Prekvapil nás záujem dobrovoľníkov. Prispeli na nákup vodáckeho výstroja a iných maličkostí pre deti. Najviac nás však fascinuje, že nielen my otvárame deťom nový svet. Ony nám ukázali svoj, o ktorom sme ani netušili. A práve to je asi najväčšia odmena pre dobrovoľníkov.“

Gustav Bartovic