Na Hlavnom námestí objavili ďalšie nálezy

Práve uskutočňovaný záchranný archeologický výskum Hlavného námestia priniesol so sebou viacero zaujímavých nových nálezov, odhalil rozsiahlu sieť technických stavieb a sietí z rôznych historických období.

Ako sme už informovali, archeologický prieskum, ktorý vykonáva kolektív odborníkov z Mestského ústavu ochrany pamiatok, priniesol nález domu v juhozápadnej časti námestia, v blízkosti Maximiliánovej fontány. Archeológom sa tu podarilo zachytiť pôdorys dvojpriestorového murovaného domu z 13. storočia. Okrem toho zachytili a zdokumentovali trasu hlavnej mestskej kanalizácie so zberačom z 15. storočia, ako aj pôdorys mestskej strážnice postavenej v roku 1767 a zbúranej v 60. rokoch 19. storočia. V strede námestia, blízko strážnice, sa podarilo identifikovať pôdorys strážnej búdky. Hlboko pod terénom archeológovia našli vetvu mestského vodovodu - keramické potrubie z 18. storočia a rovnako datovateľnú mestskú kanalizáciu. Z archeologického hľadiska je za dôležité považované odkrytie viacerých stredovekých objektov - zemníc a polozemníc, príbytkov vykopaných pod úrovňou vtedajšieho terénu.

Najhlbšie stavebné výkopy potvrdili existenciu intenzívneho keltského osídlenia tohto priestoru v 1. storočí pred Kristom. Územie historického jadra Bratislavy bolo významným keltským sídliskom s vysokou koncentráciou obyvateľov a remeselnej výroby. Takéto sídliská sa nazývajú opidum a boli základom dnešných európskych miest mimo územia antickej civilizácie. Tomuto osídleniu predchádzalo osídlenie zo staršej doby železnej (800 - 400 rokov pred Kristom), čoho dôkazom sú nálezy typickej keramiky.

Medzi zatiaľ najaktuálnejšie nálezy z Hlavného námestia však patrí nález keramiky - keramické hrnce, tzv. bolerázskej kultúry z obdobia eneolitu, čiže neskorej doby kamennej, čo je asi 3000 rokov pred Kristom.