Lasica s Polívkom ako Mínus dvaja v Štúdiu L+S

Aj keď tvorcovia označujú hru francúzskeho autora Samuela Benchetrita Mínus dvaja za komédiu, a dvaja hlavní protagonisti slovenskej premiéry v Štúdiu L+S tento pocit umocňujú, nevolila by som toto žánrové označenie.

Skôr by som sa rozhodla pre inováciu a predstavenie by som označila slovným spojením - clivé putovanie dvoch mužov, ktorým nad hlavou v kolísavom tóne vyzváňa umieráčik.

A len zásluhou Bolka Polívku a Milana Lasicu, ktorých režisér Juraj Nvota obsadil do hlavných úloh hry, sa tón predsmrtného zvona mení na vyzváňanie svadobných ohlušujúcich tónov, ktoré zvestujú radosť.

Nikto však nevie, či po prísahe a sľubnom slovku “áno” bude nasledovať šťastie a opojenie alebo smútok, žiaľ a bolesť. Tak ako nikto nevie, či v Benchetritovej hre dvaja muži, ktorí ušli hrobárovi z lopaty, dožijú svoj život v mieri a pokoji alebo ich o malú chvíľu ovanie dych smrti. Jediné čo sa divák dozvie, je príbeh ich života, míľniky na ceste žitím, ktoré jasne určili smer ich putovania. A ten nie je vždy veselý.

Preto dvom pánom slúži ku cti, že aj keď majú dôvod na skepsu, v poslednej chvíli sa rozhodli pomáhať tým, ktorí to všetko majú pred sebou. V tejto snahe im vynikajúco kontrujú herci Petra Polnišová a Peter Šimun. Na križovatkách života si tak diváci spolu s Lasicovým sarkazmom, Polívkovým nadhľadom a prívetivým humorom, Polnišovej sexappealom a Šimunovým bezvýchodiskovým nihilizmom, doprajú nošu potešenia a zastavia sa na kus reči.

Divadelný „dialóg“ s hercami návštevníkom predstavenia nepochybne stojí za to, aby sa navliekli do gala a vybrali sa do divadla. Uvidia nielen skvelých hercov v pôvabnom a zmysluplnom divadelnom texte, ale dozvedia sa čosi aj o tom, že nie každá kaša sa je taká horúca ako sa navarí a tvárou v tvár smrti sa všetky naše neriešiteľné problémy ukazujú ako ľahký obláčik dymu. Čosi vám možno napovie aj posolstvo hry, ktoré hovorí, že keď strácame, nachádzame, keď nehľadáme, objavujeme, keď sa zbavujeme, získavame.

Dáša Šebanová