Na jeseň vyjde pamätnica spomienok na Petržalku

Knižnica mestskej časti Petržalka zbiera fotografie a osobné spomienky ľudí na bývalú i súčasnú Petržalku. Táto originálna pamätnica by mala vyjsť na jeseň tohto roka, povedal riaditeľ knižnice Ernest Húska.

Podľa textov, ktoré zaslali Bratislavčania internetom do knižnice, do starej Petržalky patrili nielen rodinné domy a marhuľové sady, ale jej atmosféru tvorili futbalový štadión Červenej hviezdy, Lunapark s atrakciou Loping, jazerá Stará a Nová Šutrovka či sovietska lokomotíva Sergej.

Podľa spomienok Evy z Námestia hraničiarov bola neoddeliteľnou súčasťou Petržalky jednokoľajová trať z bratislavského Nového Mesta cez most Červenej armády (pozn. redakcie - Starý most) do fabriky Matador. Vlakové súpravy ťahali parné lokomotívy, ale najmä ťažké červené sovietske lokomotívy, ktoré Petržalčania volali Sergej. "Pravdou je, že keď Sergej ťahal niekedy aj dvadsať – tridsať naložených vagónov, triasol sa porcelán vo všetkých blízkych i vzdialených domácnostiach. Náš dom bol piaty dom od trate, takže to viem posúdiť," napísala pani Eva.

V horúcom lete sa mládež vybrala pešo alebo na bicykloch po Rusovskej ceste k jazerám Stará a Nová Šutrovka. Deti nezabudli navštíviť Lunapark, kde bol pre ne najväčšou atrakciou tzv. Loping - dve menšie vrtuľové lietadlá, ktoré sa otáčali vertikálne.

Priaznivci športu chodili na futbalové zápasy na štadión Červenej hviezdy za Starým mostom. "Kvalita trávnika prevyšovala všetky (trávniky - poznámka red.) nielen v okolí, ale i na Slovensku a Československu. Pri zrušení štadióna nákladné autá odvážali vyrezané časti trávnika," napísal v príspevku Jozef z Černyševského ulice.

V roku 1977 odovzdali stavbári v Petržalke prvé objekty budúceho najväčšieho sídliska na Slovensku. Do Petržalky sa postupne nasťahovali tisíce ľudí a medzi nimi učiteľka Stanka, ktorá býva na Topoľčianskej ulici, v byte pri jazere Draždiak. Jej prvé učiteľské prázdniny v roku 1983 boli v znamení celodenného kúpania sa, čo vyvážilo nedostatky bývania - skoro celé leto netiekla teplá voda, obchody boli ďaleko a po daždi sa brodili obyvatelia bytovky bahnom.

Pani Stanka však oceňuje súdržnosť sídlišťanov a ochotu pomôcť. Tá sa prejavila v januári 1987 počas snehovej kalamity. V obchodoch nie je chlieb a tak sa so susedkami strieda v chodení do obchodu, či už prišlo zásobovacie auto. "Nakoniec sa rozhodneme a spoločne pečieme chlieb doma. Na križovatke stoja zapadnuté autobusy a tak beháme k nim a nosíme šoférom teplý čaj a jedlo," uzatvára.

(tasr)