O budúcnosti trafostanice nie je rozhodnuté

Nie všetky technické pamiatky musia byť muzeálnymi stavbami a predsa budú mať ako dokument vývoja spoločnosti svoje miesto medzi pamätihodnosťami.

Takáto charakteristika sa bezpochyby vzťahuje na trafostanicu prvej elektrickej železnice na území Slovenska, električky spájajúcej Bratislavu s Viedňou. Táto budova stojí neďaleko mestského dopravného podniku a už dávno neslúži pôvodnému účelu a dokonca to ani nie je pôvodná stavba, ktorá vznikla ešte koncom devätnásteho storočia. Bola však drevená, čo už na začiatku 20. storočia nevyhovovalo predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Preto ju začiatkom dvadsiatych rokov, ale na tom istom mieste, nahradila murovaná stavba.

Drevo sa však v tom čase používalo veľmi intenzívne na stavby elektrickej dráhy - napríklad jej koľajnice cez Starý most boli uložené v dlažbe z dlhých špalkov z tvrdého dreva spojených asfaltom. Táto kombinácia materiálov zaisťovala aj pružnosť aj izoláciu prúdu a slúžila ešte veľmi dlho po druhej svetovej vojne.

Budovu aj s pozemkami prednedávnom mesto predalo spoločnosti Ballymore budujúcej štvrť Eurovea, čo vzbudilo obavy o jej budúcnosť. Nikto však už budovu ako prvú trafostanicu neviedol, na dokumentoch sprevádzajúcich predaj sú uvedené garáže, dielne či elektrická rozvodňa. Hovorkyňa spoločnosti Patrícia Hradilová nás však informovala, že ich nik neinformoval o existencii takéhoto objektu v kupovanej skupine nehnuteľností. Uviedla tiež, že bude pomáhať pri identifikovaní transformátorovej budovy. Podľa jej slov nie je o osude trafostanice rozhodnuté, pretože s pokračovaním výstavby v týchto priestoroch spoločnosť ešte nezačala a o detailnom využití len bude uvažovať.

Gustav Bartovic