Staré Mesto schválilo návrh optimalizácie MŠ
Návrh optimalizácie predškolských zariadení a zariadení sociálnych služieb v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto poslanci na dnešnom zasadaní zastupiteľstva schválili.
Na doplňujúci návrh poslanca Ondreja Dostála zároveň poverili staromestského starostu Andreja Petreka, aby o predloženom návrhu ďalej rokoval s primátorom a všetkými dotknutými subjektmi. Materiál, ktorého predkladateľom je poverený člen miestnej rady Peter Smrek, navrhuje, aby sa zlepšili podmienky niektorých materských škôl (MŠ) a zároveň rozšírila kapacita niektorých MŠ. Tie MŠ, kde nie sú celkom ideálne podmienky, navrhuje zrušiť a deti premiestniť do iných zariadení.
Schválením návrhu by v sieti materských škôl bolo o osem tried menej, konkrétne ide o tri triedy na MŠ na Medenej, dve na Dobšinského a tri na Radlinského ulici. Súčasne by však vznikla nová kapacita piatich tried, dve na Základnej škole s MŠ Grösslingová, dve na Javorinskej a jedna na Šulekovej. Starosta Petrek zároveň všetkých ubezpečil, že schválenie návrhu neznamená aj jeho realizáciu, ale je to len východiskový materiál pre ďalšie rokovania so všetkými zainteresovanými.
Najväčšia diskusia vznikla v súvislosti s tým, že sa v predloženom návrhu uvažuje o zrušení MŠ na Medenej ulici, pretože nemá ideálne podmienky. Pri tejto príležitosti vystúpili aj rodičia a zástupcovia rodičov v združení Občianska iniciatíva Medená (OI). Smrek zdôvodnil rušenie MŠ Medená tým, že nemá svoj dvor ani detské ihrisko, je situovaná na prvom poschodí bytového domu, pričom na prízemí má len vstupné priestory a kuchyňu. Poslanci tiež argumentovali aj tým, že presun detí je potrebný aj pre ich bezpečnosť, aby v centre mesta nechodili cez množstvo priechodov pre chodcov. Preto navrhujú, aby deti v predškolskom veku premiestnili z MŠ Medená do ZŠ s MŠ Grösslingová.
"Materská škola Medená nemá vyhovujúce podmienky, ani okolité prostredie. Je tu iba vnútroblok, ktorý slúži aj ako parkovisko, aj preto to nie je pre deti bezpečné. Ak deti premiestnime, dostanú lepšie príležitosti a možnosti ako majú teraz. Budú mať samostatný dvor, ktorý by slúžil iba pre nich a samostatný športový areál, kde je špeciálny kútik pre deti predškolského veku," konštatoval Smrek. Zástupca rodičov a člen OI Martin Palečka vystúpil s tým, že rodičia nesúhlasia s rušením tejto škôlky. "Vyhovuje nám jej poloha, sme spokojní s fungovaním škôlky, kapacita je takmer stopercentne naplnená. Sme si vedomí aj toho, že naše deti tu majú stiesnené podmienky, ale i napriek tomu sme spokojní a nechceme, aby sa deti premiestňovali," povedal.
Ako Smrek ďalej konštatoval, najväčší záujem prejavujú rodičia o MŠ na Šulekovej a o MŠ Timravina, preto uvažujú o ich rozšírení, pričom MŠ Timravina sama iniciovala možné rozšírenie. "Aj preto nebola zahrnutá v tomto návrhu," zdôvodnil. Návrh hovorí aj o tom, že po dobudovaní a zrekonštruovaní bývalých detských jaslí na Javorinskej ulici bude objekt slúžiť pre potreby materskej školy, prípadne aj ako detské jasle. Smrek dodal, že ak MŠ na Radlinského ulici ustúpi novej výstavbe, peniaze z predaja sa použijú na školstvo a sociálnu oblasť, napríklad na rekonštrukciu MŠ Javorinská.
Materiál tiež navrhuje vybudovať nové zariadenie opatrovateľských služieb kombinované s ďalšími potrebnými službami pre seniorov namiesto Materskej školy na Dobšinského ulici. Zariadenie opatrovateľskej služby plánuje Staré Mesto zriadiť ešte v tomto roku. Deti zo škôlky by v takomto prípade boli premiestnené do lepších priestorov a budovu škôlky by úplne zrekonštruovali, aby slúžila pre starších občanov. Zariadenie opatrovateľskej služby (ZOS) by podľa staromestského vicestarostu Petra Tatára bolo určené pre ľudí, ktorí sa nevedia o seba postarať, nemajú doma dostatočnú opateru, alebo si zo zdravotného hľadiska vyžadujú ošetrovanie a opatrovanie.
"Bolo by to niečo medzi nemocnicou a domovom dôchodcov, taká prechodná ustanovizeň," konštatoval. Kapacita zariadenia by mohla byť 10 až 20 postelí. Do nových priestorov by sa presťahovali seniori zo ZOS Paulínyho a ZOS Vajanského, kde nie sú vyhovujúce podmienky. "Obe ZOS nemajú zabezpečený bezbariérový prístup, pričom spravidla viacerí klienti majú obmedzené pohybové schopnosti. ZOS nemajú balkón ani terasu a strava sa dováža. Z hľadiska súčasných štandardov je preto pre potreby súčasných klientov nevyhovujúci a pre obsluhujúci personál sú priestorové podmienky mimoriadne náročné," konštatoval Smrek.
(sita)