Pokrstili najväčšiu knihu o výtvarnom umení
V areáli Školy úžitkového výtvarníctva (ŠÚV) Josefa Vydru vo štvrtok predstavili najväčšiu publikáciu o slovenskom výtvarnom umení. Generačný krst symbolicky vykonal najstarší absolvent školy, 94-ročný architekt Jozef Moreň, a to odovzdaním knihy najmladšej absolventke, 18-ročnej grafičke Lucii Pavlíkovej.
Knihu vydala táto škola pod názvom ŠUR+ŠUP+ŠÚV=75. Podľa jej riaditeľa Igora Petra Meluzina to mal byť pôvodne katalóg veľkej výstavy k uvedenému výročiu, nakoniec zásluhou niekoľkých fanatikov vyšla reprezentatívna publikácia o najstaršej strednej umeleckej škole na Slovensku. Na takmer 500 stranách je zosumarizovaná jej história, obsahuje 1060 reprodukcií umeleckých diel, zoznam takmer 4000 absolventov, množstvo jej pedagógov a iné doteraz nezverejnené vzácne fakty.
Korene školy siahajú k 1. decembru 1928, kedy Obchodná a priemyselná komora v Bratislave otvorila večerné kurzy kreslenia a reklamného aranžovania. Z nich sa o dva roky stala Škola umeleckých remesiel (ŠUR). Jej zakladateľ a riaditeľ Josef Vydra zhromaždil kvalitných pedagógov a najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej a českej avantgardy, akými boli Ľudovít Fulla, Jaromír Funke, Mikuláš Galanda a iní.
Na príkaz Ministerstva školstva a národnej osvety Slovenska 1. októbra 1939 škola zanikla. V roku 1945 ju obnovili pod názvom Štátna umelecko-priemyselná škola, v 1953 ju premenovali na Školu umeleckého priemyslu (ŠUP) a sídlila na Palisádach do roku 2000. Od roku 1994 nesie škola súčasný názov a sídli v samostatnej novej budove na Dúbravskej ceste 11.
Podľa spoluautorky knihy Ivy Mojžišovej bratislavská ŠUR sa považuje za jednu z najpríťažlivejších kapitol v dejinách modernej výtvarnej kultúry Slovenska. Aktivitou presiahla hranice výchovy inštitúcie a podnietila vlnu modernizačných snáh v rôznych sférach materiálnej kultúry.
O jej pohnutej histórii a progresívnych slobodných štúdiách sa čitateľ dozvedá z rôznych kapitol. Tiež z rozhovorov Sabiny Jankovičovej s absolventmi a následne pedagógmi školy Jánom Bergerom, Milanom Bočkayom, Jurajom Herzom, Jánom Križíkom, Mariánom Mudrochom, Ambrózom Pajdlhauserom, Vladimírom Popovičom, Petrom Rollerom a Michalom Zdraveckým.
(tasr)