Pred 61 rokmi zbombardovali rafinériu Apollo

Na konci 19. storočia sa začala priemyselne spracovávať nafta aj v strednej Európe. Rakúska spoločnosť Apollo, ktorá pôvodne vyrábala sviečky a mydlo, využila príležitosť a vybudovala prvú rafinériu vo Viedni.

Už v roku 1895 sa akciová spoločnosť Apollo rozhodla postaviť závod aj v Uhorsku, konkrétne v Prešporku. Mesto s výstavbou rafinérie súhlasilo a už v decembri 1895 sa začalo s výrobou. Rafinériu umiestnili na inundačnom území pri Mlynských nivách. Postupne územie skultivovali a náplavami ohrozované brehy spevnili. Výstavba rafinérie pri Dunaji, ktorá dostala názov podľa boha z gréckej mytológie Apolóna, úzko súvisela s vtedajšou výstavbou priemyselnej zóny a zimného prístavu. Na ploche asi 7,5 hektára postavili 50 budov vrátane skladov a zásobníkov výrobkov. V rafinérii pracovalo až 500 robotníkov a 35 úradníkov. Ropu pôvodne dovážali z Kaukazu, Poľska a z Rumunska ale neskôr spracovávali aj domácu z Gbelov a po prvej svetovej vojne aj z Hodonína. Ročne spracovali 5000 až 6000 vagónov ropy. Apollo vlastnila na tú dobu moderné svetové technológie a produkovala hlavne benzíny pre lietadlá, autá a všetky iné motory, benzíny na čistenie a na medicínske použitie, petrolej, palivo pre dieselové motorov, oleje na mazanie strojov všetkých druhov, parafín, asfalt, konzistentné tuky, ale aj umelý ľad.

V roku 1900 rafinériu Apollo ovládla Haličsko–karpatská petrolejárska spoločnosť, ktorá patrila anglickému kapitálu a bol zvýšený jej účastinný kapitál na 5 miliónov korún. Po týchto zmenách sa zvýšila najmä výroba benzínu, nafty a motorových olejov. Roku 1902 bola Apolka rozšírená o osobitný závod na výrobu parafínu. Podstatné rozšírenie výroby nastalo od roku 1914, keď sa ropa začala dovážať z blízkych Gbelov. Po prvej svetovej vojne zápasila s veľkými ťažkosťami v dôsledku odtrhnutia od hlavných spotrebiteľov a surovín. Spoločnosť s medzinárodnou účasťou mala v roku 1925 akciový kapitál 12 miliónov Kč. Počas druhej svetovej vojny začlenili výrobne spoločnosti Apollo do nemeckého koncernu I. G. Farben.

Necelý rok pred skončením druhej svetovej vojny 16. júna 1944 zničilo 80 percent rafinérie bombardovanie amerického letectva, pri ktorom zahynulo vyše dvesto zamestnancov. Výroba sa čiastočne obnovila až v máji 1945, nikdy však nedosiahla predvojnovú úroveň. Roku 1946 bola rafinéria znárodnená a začlenila sa do národného podniku Slovenské rafinérie minerálnych olejov, premenovaného roku 1949 na národný podnik Slovnaft. V roku 1963 definitívne ukončila svoju činnosť.