Klarisky prepísali rodný list Bratislavy

V tomto roku si pripomíname 1100 rokov od prvej známej písomnej zmienky o Bratislave. Jej história však nepochybne siaha hlbšie a o tom, čo znamenajú posledné archeologické nálezy, sme sa pozhovárali s riaditeľom Mestského ústavu ochrany pamiatok Ivom ŠTASSELOM.

- Nálezy, o ktorých hovoríme, teda predmety z výskumu v záhrade Kostola klarisiek, možno v podstate považovať za výpoveď rovnocennú neskorším písomným zmienkam. Archeologické nálezy v kostole posunuli históriu Bratislavy ako opevneného mesta s opevneným hradom o tisíc rokov hlbšie.

Tieto nálezy však nie sú prvé archeologické senzácie v Bratislave za posledný rok...

- Nie, už rekonštrukcia Hlavného námestia priniesla dôkazy o osídlení priestoru Bratislavy v neskoršej dobe kamennej, vykopávky v Apponyiho paláci nám dali veľa dôkazov o keltskom osídlení, ktorého stopy nachádzame aj na iných miestach Bratislavy, dnes ďalšie fakty ponúka prieskum na Vydrici. Fakt, že sa v klariskách našlo zachované opevnenie sídla, oppida, ktoré ,mimochodom, hľadali historici už od tridsiatych rokov minulého storočia, však vypovedá o rozsahu a význame tohto osídlenia. Dokladá, že prinajmenšom v prvom storočí pred naším letopočtom tu existovalo plnohodnotné opevnené keltské centrum aj s opevnenou akropolou.

Ako ovplyvnia doterajšie nálezy vaše ďalšie bádanie?

- Výšková kóta kostola a časti ulice poukazujú na terénny zlom, ktorý sa tiahne celou lokalitou. To vedie k záveru, že sa tade tiahol obranný val veľkého sídla, ktorého časť sme odokryli práve v klariskách. Ide o spojnicu ulíc Ventúrska, Kapitulská a Klariská, tieto miesta budeme musieť preskúmať.

Podľa tohtoročnej archeologickej žatvy môže byť takýchto nálezísk viac...

- Prakticky celá mestská pamiatková rezervácia je miesto, kde sa bezpochyby nájdu odkazy na najstaršiu históriu. Žiaľ, zákon je taký, že sa k výkopom dostaneme len na žiadosť investora, výskumy z vlastnej iniciatívy by sme museli hradiť z nášho nedostatočného rozpočtu.

Zhováral sa Gustav Bartovic