Knieža Batthyány bol lekárom chudobných

Koncom apríla schválilo mestské zastupiteľstvo názvy ulíc, ktoré nesú svoje pomenovanie podľa významných osobností, ktoré však nie sú vždy všeobecne známe. Jedna z nových ulíc nesie názov Batthyányho.

Strohým a stručným odôvodnením bolo, že Ladislav Batthyány patril k rodu Batthyányovcov, do majetku ktorých prešli Jarovce v druhej polovici 19. storočia od Esterházyovcov. Tento rod okrem iného veľkou mierou pomohol k vzniku dobrovoľných hasičov v obci.

Podľa kronikára Rusoviec Jozefa Mallineritsa L. Batthyány pochádzal z významného uhorského šľachtického rodu, ktorého príslušníci zohrali dôležitú úlohu v dejinách Uhorska. Najmä v protitureckých vojnách a v národnooslobodzovacích bojoch novodobého Uhorska.

Knieža Batthyány bol humanista a veľký ľudomil. Jeho veľké majetky a povolanie lekára mu dovolili ľudomilstvo aj realizovať. Pomáhal chudobným a chorým, ku ktorým sa správal veľmi citlivo. Nebol politikom ani maďarským nacionalistom, ale bol „revolucionárom lásky“.

Ako lekár chudobných sa kvôli pacientom naučil hovoriť aj chorvátsky a čiastočne i po slovensky! Okrem miest Kittsee a Körmend (Maďarsko) mal patronát ešte nad trinástimi farnosťami. Dve tretiny príjmov zo svojich panstiev míňal na dobročinnosť. Pamätníci z Rusoviec i z Jaroviec si spomínajú najmä na jeho zdvorilé a láskavé správanie ku každému. Jeho detí sa priatelili s deťmi z Rusoviec.

V roku 1900 sa stal doktorom medicíny na univerzite vo Viedni. O rok neskôr založil súkromnú nemocnicu v Kittsee a v roku 1920 ďalšiu, v mestečku Körmend. Jeho špecializáciou bolo očné lekárstvo.

„Moje deti a moji chorí sú moje poklady,“ hovorieval. Obetavo vykonával činnosť chirurga a pri operáciách mu často asistovala jeho manželka. Urobil asi 20-tisíc operácií, z toho takmer polovicu očných - najmä tie boli nadpriemerne úspešné. Pravidelne k nemu prichádzali aj pacienti z Prešporku.

Napriek tomu, že v deň pohrebu Dr. L. Batthyányho bol viedenský kardinál Piffl veľmi prechladnutý, nenechal si ujsť príležitosť, zosnulého požehnal, pretože „einen Heiligem segnet man nur einmal in seinem Leben ein.“ (požehnať svätca možno len raz vo svojom živote). Vo Vatikáne bol blahorečený 23. marca 2003.