Zdroj: nc
Maloobchodníci a gastropodnikatelia upozorňujú, že v režime, v akom sú teraz, už ďalej nevydržia. Vládu preto žiadajú o urýchlenie otvárania prevádzok a kompenzáciu nájmov, ktoré musia platiť, aj keď majú zatvorené.
V obchodných centrách je už niekoľko týždňov situácia kritická. Obchodníci nemajú tržby a nemajú z čoho zaplatiť nájmy. Proti nim stoja nákupné centrá, ktoré nedostávajú zaplatené za prenajaté plochy a musia hradiť náklady.
"Vyzývam vládu, vládnych predstaviteľov, aby nás pozvali a riešili s nami problematiku nájmov. Kyslík nám dochádza, žiaľ a už teraz žijeme na dlh a o pár týždňov nebude komu pomáhať," vyjadril sa dnes k aktuálnej situácii László Bödők, majiteľ siete kníhkupectiev Panta Rhei.
László Bödők, sieť kníhkupectiev
Platforma „Ako dlho vydržíme“ už pred dvoma týždňami adresovala Vláde SR otvorený list. Vyzvala ich na diskusiu a spoluprácu s tým, aby sa hľadali riešenia na uvoľnenie pravidiel, samozrejme, za dodržania rovnako prísnych hygienických podmienok, aké počas celej krízy fungujú napríklad v obchodných reťazcoch. Na túto ich snahu však podľa ich slov neprišla žiadna odpoveď.
Prenajímatelia zhodne tvrdia, že nevedia, čo môžu očakávať. V dôsledku toho sú tak aj naďalej zdržanliví k prijímaniu akýchkoľvek opatrení voči svojim nájomcom. Nájomcovia sú tak postavení do situácie, kedy ostali týždne bez príjmu. Zároveň mnohí z nich musia zvažovať aj radikálne kroky, teda ukončenie podnikania alebo výpoveď z priestorov.
V istom momente môže prísť aj k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov, na ktorých nájomcovia aktuálne čerpajú podporu. Tento sektor dáva na Slovensku prácu a živobytie približne 300-tisíc obyvateľom a ročné tržby sa pohybujú na úrovni 25 miliárd eur. Na uvedených číslach sa v drvivej väčšine podieľajú stredné a malé spoločnosti, s miernymi ziskami aj živnostníci. Ich prežitie je aktuálne ohrozené výpadkom príjmov a najmä zastavením ich podnikania.
„Ako prenajímatelia, tak aj nájomcovia sú v tomto na jednej lodi. V našom prípade sú nájmy hneď druhou najvyššou položkou. Ak nám s nimi štát nepomôže, jednoducho neprežijeme,“ vysvetľuje Daniel Krakovský z Iniciatívy slovenských maloobchodníkov. „Len posunutie nájmov či ochrana nájomcov nie sú najšťastnejšími krokmi. Priniesli viac chaosu než reálnych riešení. Problematické je, že sa vláda snaží situáciu vyriešiť plošne bez ohľadu na konkrétne problémy jednotlivých maloobchodníkov. Situácia je však iná v prevádzke, ktorú vlastní súkromník a iná v nákupnom centre, ktoré dodnes nemôže byť otvorené. Pevne preto veríme, že sa nájde riešenie, ktoré umožní prevádzky udržať aj po ich opätovnom otvorení,“ dodal.
Minister hospodárstva Richard Sulík začiatkom apríla načrtol schému pomoci, ktorá by vyzerala tak, že prenajímatelia by museli znížiť nájomné na obdobie, keď boli prevádzky zavreté, časť by prispel štát a nájomca by doplatil zvyšok nájomného. Parlament však schválil dočasne iba odklad jeho platenia.
„Vláda oddialila platby nájmov, čo už samo o sebe predstavuje obrovský cash flow problém pre prenajímateľov. Nad rámec toho je ale prenajímateľ povinný uhradiť do štátneho rozpočtu ešte aj vyúčtovanú DPH,“ hovorí Adrián Bódis zo spoločnosti Immofinanz, ktorá prevádzkuje napríklad bratislavské obchodné centrum Vivo.
Riešením by bolo, keby prenajímatelia uhrádzali DPH štátu až po úhrade nájmu nájomcom.
„Vítame všetky kroky vlády, ktoré umožňujú opätovné otváranie obchodov a naštartovanie ekonomiky. Pre mnohých malých podnikateľov sú ich obchody jediným zdrojom príjmu, a preto je správne, ak sa začnú otvárať,“ konštatuje Peter Zálešák zo spoločnosti NAY. „V jednotlivých opatreniach však cítime aj diskrimináciu, napríklad keď umožňujú otvorenie prevádzok iba do istej plochy. Ak môže jeden obchodník predávať ten istý druh tovaru na 300 m2, prečo by toto nemohol robiť aj iný obchodník, ktorý dokáže svoju prevádzku zmenšiť na rovnakú plochu?“ pýta sa Peter Zálešák.
Iniciatíva predpokladá, že vláda prehodnotí rýchlosť tohto procesu aj vzhľadom na skutočnosť, že Slovensko má aktuálne najlepšie čísla v súvislosti s pandémiou v EÚ. Napriek tomu otvára obchody a služby podstatne pomalšie ako okolité krajiny.
V ČR je situácia veľmi podobná tej našej, paradoxne sa ale chcú inšpirovať práve riešeniami, ktoré u nás neboli schválené. V Rakúsku vláda schválila plošnú podporu a preplatenie nákladov maloobchodníkom, v Nemecku majú podnikatelia v priebehu pár dní na účte finančné prostriedky bez akýchkoľvek byrokratických prekážok. Poľsko plánuje od 4.mája otvoriť nákupné centrá.
„Prevádzkovať firmu, ktorá nemá obraty, len náklady, nie je z dlhodobého hľadiska udržateľné pre žiaden subjekt. Naše náklady sú veľmi vysoké, a to aj v prípade, keď bolo nákupné centrum úplne zatvorené, pretože musíme platiť bankové úvery, elektrickú energiu, plyn, vodu, dane, kontrahovaných dodávateľov na upratovanie či stráženie v značnej časti v rovnakej miere,“ prízvukuje Nicola Perucconi, člen platformy „Ako dlho vydržíme“. „Bezpečnosť návštevníkov je pre nás vždy prvoradá, a ak dostaneme možnosť opätovne prevádzkovať nákupne centrá a retail parky, nepochybujem o tom, že to zvládneme spolu s našimi nájomcami v súlade s platnými nariadeniami vlády a opatreniami hlavného hygienika.“
„Dôrazne preto Vládu SR vyzývame - poďme sa odborne rozprávať o pravidlách. Nerobme blacklisty, nediskriminujme a netrestajme obyčajných ľudí za niečo, čo nespôsobili a za čo nemôžu. Bez pomoci Vlády SR však túto situáciu nevyriešime,“ uzatvára za platformu „Ako dlho vydržíme“ Tomáš Hegedüš, zo CBRE Slovensko.
Tomáš Hegedüš, CBRE Slovensko
Premiér Matovič dnes počas príhovoru pred hlasovaním o programovom vyhlásení vlády v parlamente naznačil možnosť, že by sa mohlo urýchliť otváranie prevádzok.
(nc)