Robert Bestro: Nechcem, aby sa náš domov stal obeťou progresívnej politiky
Zdroj: R. B.
O post petržalského, mestského a župného poslanca sa uchádza aj Robert BestroV Petržalke žijú tri generácie jeho rodiny a Robert Bestro verí, že tu vychová aj štvrtú. Tvrdí, že už niekoľko volebných období vníma pred komunálnymi voľbami opakujúce sa témy, s ktorými sa však nasledujúce štyri roky nič nedeje. Aj preto sa bude 24. októbra uchádzať o post petržalského, mestského a župného poslanca.
Robert Bestro je rodený Petržalčan, ktorý na svoje sídlisko nedá dopustiť. Vyrastal na Hrobákovej, na základnú školu chodil na Dudovu, na strednú na Pankúchovu. „Za svoje ´domovské´ ihrisko považujem legendárne ´jazyky´ a ich okolie. Celé detstvo sme spolu so susedmi hrávali úplne všetko, na čo stačí lopta a energia, možno občas dva stromy a špagát, z ktorého sme si vyrobili brvno,“ spomína sa časy, keď bolo sídlisko jeho celý svet. Bol aktívnym futbalistom, hrával za Venglošovu futbalovú akadémiu, aj za Petržalku. Dnes sa v Ovsišti venuje thaiboxu. „V Petržalke žijem ja, moji rodičia, aj moji starí rodičia a určite tu chcem vychovávať aj svoje deti. Na jej budúcnosti mi preto záleží.“
Už tri roky ste generálnym riaditeľom sekcie obrannej politiky na Ministerstve obrany SR. Dajú sa skúsenosti z tejto pozície zužitkovať v komunálnej politike?
Už niekoľko volebných období vidím v komunálnych kampaniach opakujúce sa témy, s ktorými sa po voľbách nasledujúce štyri roky dokopy nič nedeje. Na obrane to nebolo v našich začiatkoch iné. Slovné spojenie „nedá sa“ bolo na konci roka 2023 najčastejším, ktoré som počúval. Ja však vždy tvrdím, že ak sa niečo nedá, musí prísť niekto, kto nevie, že sa to nedá a vyriešiť to.
Čo ste v oblasti obrany takto dokázali vyriešiť?
Jeden príklad za všetky. Aktívne rezervy stáli na obrane ako projekt približne 30 rokov. My sme do roka a pol po našom príchode na ministerstvo prišli s projektom Národných obranných síl, ktorý sa s dnešným počtom 16-tisíc záujemcov stal vôbec najväčším personálnym projektom v oblasti obrany v ére našej samostatnosti. Sám som ich absolventom a príslušníkom.
Ste lídrom kandidátov na miestnych poslancov za stranu Smer-SD a kritikom primátora Matúša Valla a jeho tímu, ktorý mal v tomto volebnom období v petržalskom aj mestskom zastupiteľstve väčšinu. Vašou kandidatúrou sa to teraz snažíte zmeniť?
Mám na Petržalke rád, že si zachováva svoju tvár a nepodlieha spoločenským trendom, ktoré často vidím ako nesprávne. Poviem to narovinu, nechcem, aby sa náš domov stal obeťou progresívnej politiky. Chcem byť zárukou toho, že naša mestská časť vždy zostane v mantineloch normálnosti.
Čo vyčítate súčasným politikom?
Opakujú dookola to isté. Ako príklad si vezmime problematiku terás. Osem rokov dozadu tvrdili, že je to problém. Štyri roky dozadu tvrdili, že je to problém. Dnes tvrdia, že je to problém. Na 26 terás, o ktoré v Petržalke ide, však dokázali vyčleniť len 300-tisíc eur, čo je v priemere tak 11-tisíc eur na jednu terasu. Problém vyriešený opäť nebol. Preto nastal čas, aby bola prelomená jednofarebnosť nášho zastupiteľstva. Potrebujeme totiž zdravú diskusiu a konkurenciu. O mne by sa kolegom v zastupiteľstve ešte aj snívalo, o tom nemusí nikto pochybovať.
Vzťahy medzi hlavným mestom a štátom sú dlhodobo napäté, aktuálne sú napäté aj vzťahy vedenia Petržalky s magistrátom. Dokázali by ste do týchto rozporov vniesť nový vietor?
V poslednom období sme viackrát narazili na situáciu, keď vláda musela vo vzťahu k Petržalke zastúpiť mesto. Vzťah mesto-Petržalka je, bohužiaľ, negatívne ovplyvnený osobným vzťahom primátora Matúša Valla a starostu Jána Hrčku. Primátor Vallo nemôže od najväčšej mestskej časti očakávať poslušnosť. Mal by nám pomáhať. V prípade infraštruktúry na Veľkom Draždiaku musela pomôcť vláda, rovnako tak aj v prípade najnovšej lávky cez Chorvátske rameno. Dobrým príkladom spolupráce medzi vládou a Petržalkou bol aj posledný Petržalka Fest, ktorý dokázal zaplniť dostihovú dráhu. Na Slovensku neexistuje väčšie sídlisko ako Petržalka, práve preto by mali byť všetky osobné konflikty hodené za vládu a štvoruholník mestská časť – mesto – kraj – vláda musí vedieť spolupracovať a vytvárať výsledky. Ja sám sa rád postavím do úlohy koordinátora vzťahov medzi Petržalkou a vládou.
Večná téma v Petržalke je parkovanie...
V oblasti parkovacej politiky dôrazne nesúhlasím s Vallovým systémom. Je nemysliteľné, aby Petržalčania v Petržalke platili za parkovanie. Petržalka má byť podľa mňa jednou parkovacou zónou bez akéhokoľvek spoplatnenia pre domácich. Tí, ktorí tu nemajú trvalý pobyt, by, naopak, mali platiť rovnako, ako aj my platíme v iných mestských častiach, alebo v iných mestách. Podporujem aj miestne referendum, ktoré Vallo a jeho ľudia, ktorí sa navonok tvária ako arbitri demokracie, v Petržalke nepochopiteľne kritizujú.
Vašou srdcovkou je však šport.
Na futbale na legendárnom štadióne Za mostom som bol prvýkrát, keď som mal dva týždne. Nepamätám si z toho samozrejme nič, ale nedeľný futbal pre mňa predstavuje krásne spomienky na otca. Budem sa osobne zasadzovať za to, aby mestská časť podporovala vonkajšie športy dostupnosťou športovísk na každom kroku a vnútorné športy poskytovaním nízkych cien pre partie, ktoré si chcú zahrať futsal, basket, tenis, či iné športy. Ja sám chodím hrávať futsal s partiou a musím skonštatovať, že nárast cien v petržalských halách bol počas posledných štyroch rokov niekoľkonásobný. Verím však, že výsledkom vyváženejšieho zastupiteľstva, ktoré nebude sústredené na obal, ale na praktické výsledky, bude to, že to prelomíme a zmeníme.
_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _