Nie všetky jazvy sú viditeľné: Zuzana Krajčovičová pomáha ženám i deťom a odhalila svoju tvár
Zdroj: Archív
Zuzana KrajčovičováZuzanu Krajčovičovú vníma verejnosť ako environmentalistku a kandidátku na post županky Bratislavského samosprávneho kraja, kde má ambíciu vystriedať Juraja Drobu. Zuzana Krajčovičová však nie je iba bežný politický kandidát, ale aj aktivistka, ktorá pomáha týraným deťom a ženám. Na putovnej výstave v Bratislave, ktorú zorganizovala a ktorá sa venuje práve tejto téme, o svojom boji prezradila viac.
Zuzanu Krajčovičovú sme stretli na fotografickej výstave Neviditeľné jazvy, ktorá sa konala v Sade Janka Kráľa v Petržalke. Bolo to krátko po tom, ako sa vrátila z Bruselu, kde vystúpila za Slovensko i Česko na celoeurópskom proteste proti veterným parkom, kde bolo zastúpených 15 krajín a 40 organizácií. Bratislava však nie je jediným miestom, kde mohli ľudia silné fotografie vzhliadnuť. Túto možnosť mali obyvatelia viacerých miest v Bratislavskom kraji, napríklad v Malackách, Senci, Stupave, Pezinku a ďalších.
„Každý z nás má nejakú jazvu. Väčšinou sú viditeľné, môžu sa spájať s príbehmi z detstva, prvým bicyklovaním a podobne. Potom máme jazvy, ktoré nie sú vidieť. Tie sú tiché a horšie ako tie viditeľné. O nich je táto výstava,“ vysvetlila Zuzana Krajčovičová.
Výstava návštevníka previedla od „Vstupu do temnoty“ po “Svetlo a nádej”, ktorú sa snaží aktivistka a ochranárka dodávať ťažko skúšaným rodinám. Práve na ochranu detí pred násilím a zneužívaním by chcela kandidátka strany Právo na pravdu klásť dôraz, ak by sa dostala do funkcie županky.
Vstup do temnoty ilustrovali citáty z rovnomennej pripravovanej knihy Neviditeľné jazvy, ako napríklad: „Videli to a mlčali,“ alebo „Keď máte desať rokov a vážite dvadsať kilogramov aj s topánkami, a nad vami je dospelá žena, nemáte veľa možností.“
Na prvej fotografii sme mohli vidieť jazvu, ktorú má na chrbte práve Zuzana Krajčovičová. „Moja jazva je viditeľná. Ide o jazvu po onkologickom ochorení. Následne vidíme fotografie rodín, detí, žien, a tie sú už spojené s neviditeľnými jazvami. Na fotografiách sa nachádzajú rodiny a deti, ktoré boli v materských školách buď týrané alebo zneužívané. To sú neviditeľné jazvy. Deti tým trpia, rodiny tým trpia a nerozpráva sa o tom. No malo by sa začať, pretože to existuje medzi nami. Keďže ide o veľmi citlivú tému, rozhodli sme sa o nej rozprávať cez umenie,“ priblížila Zuzana.
Fotografie nasnímal umelecký fotograf Michal Zajaček. Hoci sa na nich nachádzajú deti, ktoré skutočne zažili týranie či zneužívanie, umelecké prevedenie obrazy anonymizuje. „Na fotografiách sú rodiny, s ktorými spolupracujeme a ktorým pomáhame riešiť problémy. Či už ide o zabezpečenie psychologičky alebo im poskytujeme právne zastúpenie. Sú to obyčajné rodiny, ktoré potrebujú patriť do komunity, kde sa necítia byť odstrčené. U nás nájdu pocit bezpečia, kde ich nikto neodsudzuje. Pretože rodičia a ich deti, ktoré sa s tým v škôlke stretli, prežívajú pocit hanby, lebo si myslia, že zlyhali, ale ono to tak nie je,“ zdôraznila Zuzana. Založila totiž iniciatívu, komunitu žien a rodín, ktoré si navzájom pomáhajú a postupne sa ich rady rozširujú.
FOTOGALÉRIA:
Na jednej z fotografií ste mohli vidieť dievčatko, ktoré si v materskej škole v bratislavskom Starom Meste prešlo peklom, pretože ju učiteľ, ktorý bol zároveň riaditeľom, obťažoval. Snímka ju zachytáva na jej obľúbenom mieste na ihrisku.
Na inej fotografii je zas mama, ktorá drží ruky svojho syna, ktorého v materskej škole napadol učiteľ.
Na výstave sme stretli i aktivistku za práva žien a detí Dianu Grófovú, ktorej päťročný syn sa stal pred dvoma rokmi obeťou útoku učiteľa a zároveň riaditeľa škôlky. Prípad bol pred rokom i medializovaný v celoštátnych médiách, proti riaditeľovi vypovedali i kolegyne. „Trištvrte roka sme hľadali médiá, ktoré by pomohli (rozsiahly článok napokon zverejnil Denník N – pozn. red.). Hovorila som o tom aj verejne na mestskom zastupiteľstve. On mal jedenásť dní na to, aby si po sebe všetko upratal, odmontoval nelegálne nainštalované kamery, vodil si dievčatá do kancelárie, chytal ich počas spánku. Učiteľky to vedeli, ale báli sa hovoriť, boli vydierané,“ tvrdí Diana Grófová.
Prípad nakoniec polícia uzavrela bez obvinenia. „Podali sme odvolanie na prokuratúru, zamietli ho. Chceli sme iba ochrániť deti. Tento človek je totiž s deťmi opäť v inej škôlke. Títo predátori kolujú po škôlkach i školách, lebo vedia, že môžu,“ uzatvára Diana Grófová.
Hoci to na prvý pohľad môže vyznievať bezútešne, pointou výstavy bola nádej, ku ktorej ste pri prezeraní fotografií postupne prešli z temna. „Nádej. Že je tu niekto, kto tie rodiny počuje, prichýli, kto im chce pomôcť,“ dodala Zuzana. Rodinám chce aktívne pomáhať aj ako županka, ak dostane od ľudí dôveru, ale aj pripravovanou knihou “neviditeľné jazvy”, ktorej zámerom je osveta i prevencia - je manuálom, ako chrániť dospelých i deti proti manipulácii a agresii. Cieľom knihy je dosiahnuť, aby rodič, ktorý zistí, že sa jeho dieťaťu v škole či škôlke stalo niečo hrozné, vedel konať. Okrem príbehov v nej preto nájdete anatómiu agresora, rady detskej psychologičky či právnika, ktorý zostavil presný návod, čo v takom prípade robiť.
Rodiny sú totiž často bezradné a Zuzana chce využiť všetok svoj vplyv, aby im dokázala pomôcť.
Viac o Zuzane Krajčovičovej si môžete prečítať na webe zupanka.sk.
_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _