Politológovia:V Bratislave má prevaha kandidátov strán v komunálnych voľách pragmatický dôvod

Zdroj: ms

Kandidáti strany SOM Slovensko - uprostred starosta Devínskej Novej Vsi Dárius Krajčír

Kandidátne listiny uchádzačov o posty v samosprávach hlavného mesta a bratislavských mestských častí potvrdili, že v metropole ubúda kandidátov, ktorí sa chcú profilovať ako vyslovene nezávislí.

Výrazná prevaha straníckych kandidátov v októbrových samosprávnych voľbách však neznamená, že by bratislavská komunálna politika bola v područí celoštátne pôsobiacich politických strán, je skôr vyjadrením snahy o efektívnejšiu kampaň a následnú možnosť lepšie presadzovať zámery na pôde zastupiteľstiev. Vo vyjadrení sa na tom zhodli politológovia z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, profesorka Darina Malová a Branislav Dolný.

„Trend znižovania počtu nezávislých kandidátov bol evidentný už v predchádzajúcich komunálnych voľbách, teraz sa ešte viac zvýraznil,“ upozornil Dolný. „Kým v roku 2018 tvoril podiel nezávislých kandidátov približne pätinu, pred štyrmi rokmi to bola len desatina kandidátov, a pred októbrovými voľbami je ich necelých päť percent,“ priblížil. Za trendom vidí pragmatické dôvody, tie dávajú zmysel aj Malovej.

„Kandidovať ako nezávislý znamená investovať množstvo času, energie, ale i vlastných prostriedkov do zbierania podpisov a následnej kampane,“ upozornila. „Navyše, komunikácia, ktorá má viesť vo veľkomestskom prostredí k spoznateľnosti kandidáta, sa nedá robiť ‚na kolene‘. A to sú podľa mňa dôvody, prečo aj bývalí nezávislí kandidáti v Bratislave hľadajú možnosť finančnej a komunikačnej podpory u strán a koalícií,“ uviedla Malová.

Dolný zároveň zdôraznil, že strany, s ktorých podporou kandidujú kedysi nezávislí kandidáti, nie sú stranami v zmysle subjektov s masovou členskou základňou, centrálnym vedením a ideologickým programom. „Sú to skôr voľné aliancie lokálnych politikov a aktivistov, často zastrešených známou osobnosťou v samospráve, ktorí sa združili na základe hodnotovej a programovej blízkosti,“ vysvetlil, pripomínajúc v tejto súvislosti subjekty ako SOM Slovensko (Strana obcí a miest), Starostovia a nezávislí kandidáti, Krajina či Team Bratislava, Tím Ružinov. „Toto sú spojenia, ktoré sa zameriavajú špeciálne na komunálne prostredie a samosprávnu politiku v prostredí miest či mestských častí,“ vysvetlil.

Obaja politológovia súhlasia s názorom, že predvolebné spolupráce sa zakladajú aj s potenciálom ich využitia pri získaní mandátov. „Ak tí, ktorí kandidujú spolu, potom aj spolu fungujú a spolupracujú na úrovni starosta, resp. primátor a poslanci, môžu lepšie a efektívnejšie presadzovať svoje zámery,“ zhodli sa Malová a Dolný.

Nezávislí kandidáti si v prostredí bratislavských samospráv stále držia prevahu v niektorých malých mestských častiach. „V tamojšom prostredí je poznateľnosť kandidátov a komunikácia tém samozrejme oveľa jednoduchšia,“ objasnil Dolný. „O posty v orgánoch samospráv sa v malých mestských častiach uchádzajú často tzv. starousadlíci, ktorí sa o priazeň voliča môžu uchádzať bez potreby sa spájať v alianciách,“ dodala Malová.

Výraznú prevahu kandidátov s podporou strán, hnutí a ich koalícií demonštruje okrem iného zoznam kandidátov do bratislavského mestského zastupiteľstva, kde z 220 kandidátov je len 11 nezávislých. Výraznú až drvivú prevahu majú stranícki kandidáti vo všetkých veľkých a stredne veľkých mestských častiach, napríklad v Starom Meste či Karlovej Vsi sú medzi kandidátmi na starostu a poslancov len nominanti strán. Opačne je to v Jarovciach, kde kandidát na starostu i uchádzači o poslanecké mandáty kandidujú ako nezávislí. Prevahu majú nezávislí kandidáti aj v niektorých iných malých mestských častiach - napríklad vo Vajnoroch či Čunove.
Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať 24. októbra.

(TASR)