Starostka Čunova: Som rada, že sa kaštieľ podarilo zachrániť pre ďalšie generácie

Je najdlhšie úradujúcou starostkou v Bratislave. Svoju opätovnú kandidatúru stále zvažuje, hoci cíti podporu ľudí. Spokojná je s rekonštrukciou kaštieľa, ktorá sa pripravovala od roku 2007, a najviac ju trápi, že kvôli peniazom nevie postaviť základnú školu a deti musia dochádzať do Petržalky. O rozvoji a problémoch sme sa rozprávali so starostkou mestskej časti Čunovo Gabrielou Ferenčákovou.

Čunovo je špecifické svojou polohou medzi prírodou, Dunajom a rozvojom Bratislavy. Kde dnes vidíte najväčší tlak na mestskú časť – v doprave, výstavbe, alebo ochrane územia?

Jedno s druhým súvisí. Najväčší tlak na rozvoj mestskej časti vyvíjajú developeri a vlastníci pozemkov. Zatiaľ sme však veľmi opatrní, keďže stále máme približne 20 hektárov nezastavaných plôch. Čunovo sa oproti obdobiu, keď bol schválený územný plán mesta, výrazne rozrástlo. V tom čase malo 936 obyvateľov, dnes ich je približne 1 900. Uvedomujeme si, že rozvoj nezastavíme, je však dôležité, aby všetko napredovalo ruka v ruke. Chceme si naše územie chrániť, no zároveň je pozitívne, že ďalší rozvoj smeruje viac k mestu a nie na úkor prírody.

Chcete, aby si Čunovo zachovalo „vidiecky“ ráz?

Určite áno. Očakávame výstavbu bytových domov, avšak len do troch nadzemných podlaží. Aj noví obyvatelia, ktorí sa do Čunova sťahujú, oceňujú snahu zachovať pokojný charakter mestskej časti prepojený s prírodou. Napokon, bytových domov je v celej Bratislave dostatok.

Mení sa Čunovo príchodom nových obyvateľov? Darí sa prepájať nových obyvateľov so starými?

Snažíme sa o to. Starí Čunovčania si postupne zvykajú na nových obyvateľov a noví obyvatelia zas na to, že tu žijú starousadlíci. Organizujeme spoločenské podujatia pre obyvateľov, kde majú možnosť sa stretávať, spoznávať a budovať vzájomné vzťahy.

Stáva sa často, že riešite susedské spory a ste pre obyvateľov bútľavou vŕbou?

Áno, také situácie sa vyskytujú. Často ide o vzájomné sťažnosti medzi obyvateľmi alebo o podnety týkajúce sa hluku v materskej škole. Ľudia majú rôzne očakávania a nie je možné vyhovieť všetkým. Snažíme sa však vzniknuté problémy riešiť a pristupovať k obyvateľom korektne a s porozumením.

Areál Danubiana Meulensteen Art Museum aj vodné športy robia z Čunova zaujímavé miesto pre návštevníkov. Má mestská časť ambíciu viac rozvíjať turistický potenciál, alebo je prioritou pokojné bývanie?

Myslím si, že pokojné bývanie pre obyvateľov stále prevažuje. Na druhej strane sme radi, že Čunovo objavujú aj turisti. Cez našu mestskú časť prechádza cyklotrasa EuroVelo 6, čo prináša ďalších návštevníkov. Kultúrne aj športové zariadenia priťahujú množstvo turistov, nielen domácich, ale aj zahraničných. Rovnako Ekocentrum v zrekonštruovanom kaštieli láka návštevníkov nielen z radov žiakov a študentov. Čunovo sa tak postupne dostáva do väčšieho povedomia a stáva sa viditeľnejším aj na mape turisticky zaujímavých miest.

Bolo cieľom tohto volebného obdobia zrekonštruovať kaštieľ?

Rekonštrukciu kaštieľa sme začali pripravovať už v roku 2007. Pôvodne sme plánovali jeho využitie ako kultúrno-spoločenského zariadenia, pričom bola spracovaná projektová dokumentácia aj vydané územné rozhodnutie. V čase, keď som pôsobila ako poslankyňa Bratislavského samosprávneho kraja, župa prišla s myšlienkou vybudovať v kaštieli Ekocentrum. Následne bolo podpísané memorandum o spolupráci, v zmysle ktorého mestská časť zabezpečila projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu a stavebné povolenie. Kraj sa v memorande zaviazal hľadať finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu. Táto spolupráca významne pomohla Čunovu, keďže mestská časť by sama nedokázala zabezpečiť financovanie a objekt by sa pravdepodobne nepodarilo zachrániť. Rekonštrukcia sa tak zrealizovala doslova v poslednej chvíli. Som veľmi rada, že sa kaštieľ podarilo zachrániť pre ďalšie generácie. Verím, že podobný osud čaká aj sýpku, na ktorú je už vydané stavebné povolenie a čaká sa na jej rekonštrukciu. Sýpka je pritom staršia a historicky významnejšia stavba než kaštieľ – keďže je približne o 200 rokov staršia.

Je niečo, čo sa stále nedarí?

Dlhodobo plánujeme výstavbu základnej školy, keďže počet obyvateľov sa neustále zvyšuje. V súčasnosti patríme do školského obvodu Petržalky, avšak naše deti navštevujú viacero škôl v rámci hlavného mesta, čo považujeme za problematické. Realizácia výstavby novej školy by však výrazne presiahla finančné možnosti rozpočtu mestskej časti. Rovnako nás trápi aj vstupná komunikácia do mestskej časti. Mestská časť zabezpečila vysporiadanie pozemkov na rozšírenie vstupnej komunikácie v prospech hlavného mesta. V zmysle vyjadrenia dopravného podniku ide o jednu z najhorších komunikácií, po ktorej premáva mestská hromadná doprava. Časť rekonštrukcie už bola zrealizovaná a v prácach sa má pokračovať v letných mesiacoch.

Ste najdlhšie úradujúcou starostkou v hlavnom meste. Je to už piate volebné obdobie. Budete opäť kandidovať?

Vo funkcii starostky pôsobím už 20 rokov. Zvažujem všetky pre a proti, v tejto chvíli vám neviem dať jednoznačnú odpoveď.

(lb)