• Rozhovory
  • 12.10.2018 17:01

Pýtame sa kandidátov na primátora: Ktorú historickú osobnosť v Bratislave obdivujete?

0 0
Dunaj, Bratislavský hrad
Zdroj: TASR

Pokračujeme v našej ankete. Najnovšie sme sa vybraných kandidátov na primátora hlavného mesta spýtali, ktorú historickú osobnosť spojenú s Bratislavou obdivujú.

Václav Mika:

Zdroj: Archív V. Miku

​Pápež Ján Pavol II. a jeho slová “Nebojte sa!”. V zlomových chvíľach je totiž nevyhnutné nabrať odvahu a my takú dobu žijeme aj dnes. Spisovateľ Jules Verne, pretože bol vizionár a predbehol svojimi knihami dobu o mnoho rokov, aj keď mu mnohí neverili. Nicolas Winton, ktorý pred fašistami zachránil stovky československých detí a je príkladom, že človek si bez ohľadu na okolnosti musí predovšetkým zachovať ľudskosť. A mohol by som pokračovať ďalej mnohými historickými osobnosťami, ale aj bežnými ľuďmi, ktorých som v Bratislave stretol a inšpirujú ma v každodennom živote.

Ján Mrva:

Zdroj: Archív Jána Mrvu

​Za tie storočia ich boli tisíce. Ťažko niekoho vybrať a ostatných znevážiť. Mne osobne je blízky Samuel Mikovíny, bol to priekopník geodézie. A práve geodézia ma dlhé roky živila a vďaka nej som obehal celé naše mesto. Mikovíny tu nielen žil, ale postavil aj malú hvezdáreň. Sám som profesijne geodet a kartograf. A viete, kde v Bratislave máme Mikovíniho poludník? Tak keď pôjdete pod hradom nábrežím, tak spozornite a tam ho aj nájdete. Druhou osobnosťou, o ktorej som s nadšením čítal, bol bývalý americký prezident Theodore Roosevelt, ktorý navštívil Bratislavu pred prvou svetovou vojnou. Roosevelt bol v politike bojovník, vždy verný svojim hodnotám a zásadám. A mi to je osobne veľmi sympatické. 

 Ivo Nesrovnal:

Zdroj: TASR

Bratislava hostila mnohé historické osobnosti od Casanovu cez Einsteina až po prezidentov Busha a Putina. Mňa zaujala najmä návšteva ruského cára Petra Veľkého, ktorý sa inšpiroval aj v bratislavských lodeniciach, keď staval Petrohrad. Myslím často na jeho energiu a víziu, s ktorou postupne, krok za krokom budoval nové mesto. Nezľakol sa prekážok a výsledkom je úžasný Petrohrad. Podobne postupujeme aj v Bratislave: s energiou prekonávame prekážky a usilujeme sa postupne z nášho mesta vytvoriť modernú európsku metropolu.

 Roman Ruhig:

Zdroj: Archív R. R.

​Našu Bratislavu navštívilo mnoho osobností, ktoré tu boli pohostené tradičným bratislavským vínom. Medzi nimi boli aj také zvučné mená, ako bol slávny vynálezca Thomas Alva Edison či nositeľ Nobelovej ceny Albert Einstein a iní. Ja osobne by som zašiel ďalej a pozdvihol by som meno Ferdinanda Martinenga. Narodil  sa v Chorvátsku, pochádzal zo starej talianskej rodiny. Jeho mladé časy po celej Európe boli známe ako majstra šermu.  Bratislava sa mu tak zapáčila, že v roku 1844 opustil  Viedeň a usadil sa v Bratislave. Po usadení sa v našom meste pôsobil okrem športu aj v iných oblastiach. V roku 1867 založil prvý zbor dobrovoľných hasičov. Angažoval sa v zavádzaní telesnej výchovy do školského vyučovania. Sám vyučoval na Vyššej reálnej škole kráľovského slobodného mesta Bratislava taliančinu a gymnastiku. Založil aj Spolok na podporu chudobných študentov bez rozdielu náboženstva. Podľa môjho názoru ide o osobnosť, ktorá nielen navštívila naše mesto, ale  tu aj zostala. Osobnosť Ferdinanda Martinenga Bratislavčanom dokázala, že aj keď sa nenarodil v našom meste, tak bol preň pozitívnym prínosom. Okrem iného založením dobrovoľníckeho požiarneho zboru v Bratislave pomáhal ľuďom pri ochrane pred požiarmi.  Hasiči sú a vždy budú osobnosťami, lebo nie raz nasadzujú svoje životy na ochranu života a majetku iných. Takýto by mal byť aj primátor našej Bratislavy.  

Matúš Vallo:

Zdroj: TASR

​Asi vytiahnem menej známu osobnosť, ale zato veľmi významnú pre architektúru mesta. Je ním Jan Gehl, profesor architektúry Dánskej kráľovskej akadémie. Napísal knihu Mesto pre ľudí, v ktorej objasňuje princípy, priority a postupy, vďaka ktorým sa mestá stávajú viac príjemné pre ľudí. Je to môj veľký vzor a dokonca som mal príležitosť sa s ním aj stretnúť, keď navštívil Bratislavu.

(lb)

 


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.