• Rozhovory
  • 17.08.2018 11:03

ROZHOVOR V. Mika: Neprekvapilo by ma, keby teraz vybehli do ulíc snežné pluhy

0 0
Václav Mika
Zdroj: Archív V. Miku

Poznáme ho predovšetkým z mediálnej oblasti, ako manažéra, ktorý vo verejnej funkcii v RTVS spravoval majetok za desiatky miliónov eur a riadil takmer 1 500 ľudí. Dnes má ambíciu postaviť sa do čela Bratislavy, aby sa veci rozhýbali. Ako tvrdí, chce začať pracovať od prvého dňa a nie len posledný polrok. Sloveso NEDÁ SA má vo svojom programe zakázané. K jeho hlavným bodom patrí vybudovanie Národného parku v Bratislave. Pri opravách a rekonštrukciách cestných komunikácií mu chýba komplexnosť, teda rozširovanie zelene, budovanie cyklotrás či vodozádržných opatrení. O problémoch, ale najmä o príležitostiach hlavného mesta hovorí kandidát na primátora Václav Mika.

V ktorej mestskej časti bývate?

Viac ako 30 rokov mám trvalý pobyt na Hubeného v Rači, pre domácich, v Krasňanoch. Predtým som krátko býval aj v Petržalke. Posledných 20 rokov žijem Starom Meste, na viacerých adresách.

Kde sa vám najviac páčilo?

Každé miesto malo a má svoje čaro. S bytom na Hubeného som prepojený. Je to môj staromládenecký byt. Mám naň pekné spomienky a zostal ako sa ľudovo hovorí „v rodine.“

Čo považujete za najväčší problém Bratislavy?

My, Bratislavčania, sa v našom meste nesmieme cítiť ako cudzinci. Keď hovoríme o konkrétnych problémoch, tak všetky sú chronicky známe a neriešené. Je podstatné vnímať ich v širších súvislostiach. Napríklad, keď hovoríme o doprave, musíme hovoriť aj o zeleni. A tá je nevyhnutná. Cítime to napríklad posledné dni, keď je neúnosné teplo. Som presvedčený, že väčšina z takmer 6 000 zamestnancov mesta toto všetko vníma, len im chýba správne vedenie a motivácia.

Posledné mesiace sa opravujú chodníky, cesty... Zabúda sa pri rekonštrukcii na budovanie zelene?

Naozaj sa urputne robí, ale len posledný polrok. Vidíme to všetci. Nepovažujem za správne robiť veci na poslednú chvíľu. Napríklad na Bajkalskej sa mesiac po vyasfaltovaní objavila na ceste veľká jama. Mesto nerekonštruuje cesty, ale len pláta. Ak sa mesto pustí do opravy ciest, prečo neopravuje chodníky, nebuduje buspruhy a prečo popri cestách nerobí cyklochodníky, vodozádržné opatrenia či zelené koridory? To je tá symbióza, ktorá tu chýba.

Nebolo by fajn, keby boli voľby každý rok?

Žiaľ, z tohto pohľadu, asi áno, konečne by sa začalo niečo hýbať. Neprekvapilo by ma, keby teraz v lete vybehli do ulíc ešte aj mechanizmy zimnej údržby. Chýba mi, že sa nepracuje v prospech Bratislavčanov systémovo, počas celého volebného obdobia.

Vo vašom programe dávate dôraz na Národný park...

Možno to nie je cieľ na jedno volebné obdobie. Projekt má ambíciu vytvoriť z nášho hlavného mesta najzelenšiu metropolu a neuspokojiť sa len s aktuálnym tretím miestom, ku ktorému sme, mimochodom, ničím neprispeli a zeleň sme len zdedili. Národný park je zámer, ktorý môže byť určite dosiahnutý za dve funkčné obdobia. Z veľkej časti by bol v intraviláne Bratislavy, čo je výnimočné, lebo mať v meste národný park je odvážna, ale reálna idea. Išlo by o kombináciu mestských štátnych lesov a urbáru.

A kde by to malo byť?

Mohol by začínať pri ZOO a tiahnuť sa až k Devínskej Kobyle.

Problémom pre vodičov a aj rodičov s deťmi sú cyklisti. Kým v Prahe sa začali objavovať značky prekríženého bicykla v pešej zóne, môžu bicykel len tlačiť, my sme, naopak, minulý rok osadili značky, ktoré cyklistom umožňujú jazdiť v centre mesta, v pešej zóne - napríklad od Dómu sv. Martina, po Hviezdoslavovom námestí, Panská, Laurinská ulica... Čo si vy myslíte?

Pri prechádzke v Starom Meste som videl dve situácie, ako cyklista zrazil dieťa, ale aj ako chodec skočil do cesty cyklistovi. Regulácia je preto podľa mňa lepšia ako chaos, ktorý máme dnes. Nevnímam ju však ako absolútny zákaz, ale skôr vytvorenie pravidiel a podmienok, aby v centre dokázali vedľa seba bezpečne fungovať chodci aj cyklisti.

Okolo Mlynských nív vzniká nové centrum. Existuje názor, že sa autá na cesty nezmestia... Aký je váš názor?

Treba sa opýtať, či mesto uplatnilo svoje sebavedomie pri presadzovaní svojich, lepšie povedané našich bratislavských záujmov. Magistrát musí mať predstavu, kde a v akej podobe chceme vidieť naše hlavné mesto o 10-15 rokov. Mesto napríklad nemá útvar dopravného inžinierstva, ktorý projektuje a zastupuje jeho záujmy.

Je podľa vás reálne začleniť lodnú prepravu po Dunaji do MHD a sprevádzkovať starý Propeler?

Dunaj nie je pre MHD plnohodnotnou alternatívou. To si treba povedať. A to vzhľadom na objem a rýchlosť toku. Nedávno som túto tému rozoberal s ministrom dopravy. Doprava po Dunaji plní skôr úlohu v podpore turizmu. Propeler zase nie je len nostalgia, ale pojem, ktorý patrí k Bratislave. Túto tému by som určite nehodil do koša.

Využíva Bratislava potenciál najväčšej a najdlhšej rieky v Európe?

Sú dostupné rozvojové fondy a reálne zdroje na dunajské projekty. Tento potenciál treba využiť.

Most SNP sa stal národnou kultúrnou pamiatkou. Mali by byť aj mostné nájazdy súčasťou pamiatky, alebo, naopak, treba ich a znovu obnoviť promenádu od Hviezdoslavovho námestia až po Zuckermandel? Magistrát dal námietku, aby nájazdové cesty neboli súčasťou pamiatky.

Myslím si, že mostné nájazdy by nemali byť súčasťou národnej kultúrnej pamiatky. Je to vnútromestský most a nie tranzitný. Prepojenie centra mesta až po Karloveské rameno by malo byť súčasťou priestranstva, ktoré bude mať novovybudovanú mestskú štruktúru s verejným priestranstvom. To je budúcnosť.

Svojho času sa v Bratislave objavil aj nápad mať lanovku, či dokonca monorail..

Som rád, keď sa hovorí o projektoch, ktoré sa v iných svetových metropolách osvedčili. Treba ale zhodnotiť ich reálny prínos. Ani jeden, nerieši to, čo je dnes v Bratislave podstatné. Systematický plán, spustenie celomestskej parkovacej politiky, otvorenie parkovacích domov a záchytných parkovísk, či nové fungovanie MHD. A tie musia byť pripravené a logicky na seba nadväzovať.

Vaša protikandidátka navrhuje zavedenie mýta do Bratislavy a záchytné parkoviská...

K mýtnemu systému musím povedať, že to nie je plán na najbližšie štyri roky. Dokonca si myslím, že to nie je dosiahnuteľné v reálnom horizonte. Ak je Bratislava aktuálne miesto pre život 700-tisíc ľudí, je jasné, že autá v takom objeme do mesta nepatria, ale ľudom musíme ponúknuť funkčnú a dostupnú alternatívu. Nesnívať a skôr robiť reálne veci. Musíme to riešiť systémom suchá noha. Prídem vlakom, prestúpim na MHD alebo prídem autom, zaparkujem na záchytnom parkovisku a nastúpim na MHD. Musíme prijať aj krízový plán, aby sa dokončili projekty financované z eurofondov operačných programov. Aby sa peniaze vyčerpali a Bratislava ich nemusela vrátiť, lebo to reálne hrozí.

Napríklad?

Električka do Petržalky a Janíkov dvor. Keď sa to nedokončí do stanoveného termínu, peniaze prepadnú. Musí sa dokončiť, čo je rozbehnuté a prefinancované a čo bude slúžiť nám Bratislavčanom.

Čo najviac vyčítate súčasnému primátorovi?

Politikárčenie. A aby voľby nemuseli byť každý rok, ako ste spomínali. Ale hlavne neschopnosť spájať a spolupracovať v záujme prijímať tie najlepšie riešenia pre ľudí. Mesto musí pomáhať nám Bratislavčanom.

Prečo kandidujete?

Lebo si myslím, že v našom hlavnom meste môžeme žiť lepšie. Ak by som si myslel, že primátor je najlepší správca a organizátor, že riadi mesto tak, aby to bolo najlepšie pre nás, tak nekandidujem. Naozaj vidíme všetci, že sa robí len posledný polrok. Preto som aj hovoril, že každú chvíľu čakám, kedy vybehnú snežné pluhy. Chcem zdôrazniť, že od prvého dňa treba pracovať. Nielen posledného polroka.

(pr)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.