Z Pálffyho záhrady už neostalo skoro nič

8.3.2007
0
Páčil sa vám článok?

Pred sto rokmi bol pojem „Pálffyho záhrada“, samozrejme, v nemčine ako Pálffygarten alebo v maďarčine ako Pálffykert, pojmom, ktorý poznal každý obyvateľ Prešporku. Bolo to územie medzi dnešnými ulicami Zámockou, Škarniclovou, Palisádami, Zochovou a dnes už skoro neznámou Pilárikovou.

Záhrada sa rozprestierala na svahu hradného kopca smerom k severu. Prudký svah bol členený niekoľkými terasami. Na jednej z nich teraz prebieha Svoradova ulica. Nad záhradou sa vypínal kaštieľ prešporských grófov z rodiny Pálffyovcov. Ten dal postaviť po roku 1630 na dovtedy málo užívanom a pomerne nepríjemne členitom pozemku pod Hradom župan prešporskej stolice gróf Pavel Pálffy. Strohá budova novopostaveného paláca obsahovala prepychové interiéry. Čiastočnú predstavu o nich si možno urobiť pri návštevách hradu Červený Kameň, ktorý patril už županovým starým rodičom.

Záhrada bola rozčlenená na niekoľko pravouhlých plôch, ktoré boli osadené vzácnymi rastlinami. V jednom z oddelení stála v prvej polovici 18. storočia mohutná lipa, ktorú obstavali drevenou konštrukciou pripomínajúcou lešenie. Na jej najvyššom podlaží bol cibuľovitou strechou krytý altánok s vyhliadkovou plošinou. Pri severnej hranici záhrady, pri terajšej Zochovej ulici, stála rozsiahla krytá jazdiareň, ktorú neskôr používali aj na divadelné predstavenia, a občania mesta ju poznali pod názvom Pálffyho dvorana.

Kaštieľ (až na malý zvyšok mladšieho pôvodu) v 30. a v 40. rokoch 20. storočia nanešťastie zbúrali. Na jeho mieste stojí vysokoškolský internát Svoradov. V 30. rokoch 18. storočia bol kaštieľ na pár mesiacov sídlom miestodržiteľa Františka Štefana Lotrinského, ktorý tu žil ako snúbenec budúcej kráľovnej Márie Terézie. Neskôr sa stal rímskym cisárom.

V polovici 19. storočia Pálffyovci kaštieľ predali. Neskôr sa stal kasárňou, nakoniec ho kúpilo mesto. Záhradu rozparcelovali. Najprv na jej pozemkoch vznikli školské budovy: terajšia Vysoká škola múzických umení (pôvodne reálne gymnázium), a dve židovské školy pri Zochovej ulici. Vyššie postavili pôrodnícku kliniku a sirotinec Isabella, obe budovy pri terajšej Podjavorinskej ulici. V bývalej záhrade sirotinca pri ulici Palisády postavili ešte pred prvou svetovou vojnou budovu meštianskej školy (teraz priemyslovka). V období pred druhou svetovou vojnou vznikli pri terajšej Svoradovej ulici dve budovy evanjelických internátov, obytný dom židovskej náboženskej obce a židovský chlapčenský sirotinec. Medzi nimi vznikol ešte jeden obytný dom po roku 1950. Pôvodne katolícky internát Svoradov spolu s dnes už na obytnú budovu prestavaným moderným kostolom vznikol v niekoľkých stavebných etapách počas druhej svetovej vojny.

Budovu bývalého štátneho reálneho gymnázia po roku 1950 rozšírili pre potreby Československého rozhlasu. Prístavbu projektoval architekt Jindřich Merganc v slohu pôvodnej Alpárovej stavby. V poslednom desaťročí budovu znovu rozšírili modernou prístavbou v pôvodnom nádvorí.

Pred pár týždňami vyťali rad pagaštanov, ktoré stáli na úrovni pôvodnej dolnej terasy pálffyovskej záhrady za bývalou židovskou ľudovou školou. Má sa tam stavať ďalšie rozšírenie Vysokej školy múzických umení. Stromy neboli také staré, aby si pamätali obdobie, keď sa po záhrade prechádzali grófi či členovia panovníckej rodiny. Aj tak je ich škoda. Zahusťovanie zástavby na mieste historickej záhrady nesvedčí o kladnom vzťahu investora ani kompetentných orgánov k histórii mesta, v ktorom, možno náhodou, žijú.

Štefan Holčík

FOTO - Oto Limpus

Páčil sa vám článok?