Spomienkový album 23-24/1999

14.2.2007
0
Páčil sa vám článok?

Župný dom na Župnom námestí, ktorý je dnes všeobecne známy ako sídlo Národnej rady SR, postavili v roku 1844. Dátum bol donedávna viditeľný na atike budovy pod znakom Prešporskej (nesprávne Bratislavskej) župy.

Nápis pri takzvanej oprave odstránili a znak zamazali maltou, akoby sme sa zaň mali hanbiť. Neodborne je opravená aj fasáda nádvoria.

Župný dom vznikol prestavbou a dostavbou niekdajšieho kláštora trinitárov v období po roku 1721. Jozef II. kláštor roku 1783 zrušil a budova prešla neskôr do majetku župy. Prestavali ju pod vedením tunajšieho staviteľa Ignáca Feiglera, pravdepodobne podľa návrhu Jozefa Hilda z Pešti.

Medzi Michalskou bránou a Župným domom, resp. kláštorom kapucínov sa počas korunovačných slávnosti konali ľudové veselice ako vidno aj z ilustrácie z roku 1830. Vtedy piekli posledný raz aj vola v priekope mestského opevnenia. Nie je pravda, že by sa tak posledný raz stalo počas korunovania Márie Terézie roku 1741, ako bolo uvedené v minulom čísle novín v rozhovore s Vladimírom Tomčíkom.

Rovnako nepravdivé je tvrdenie, že by z upečeného vola prvý kus odrezal starosta, aby ho ponúkol panovníkovi. Je to výmysel, nie tradícia. Panovník sa zúčastnil na hostine inde, obyčajne v hradnom paláci. Mäso upečeného vola bolo určené na pohostenie ľudu. Pre ľud tieklo aj víno z fontán, pre ľud sa rozhadzovali mince a koláče, pre ľud hrala hudba. Nič z toho sa však neodohrávalo na Františkánskom námestí, ale na priestranstvách mimo opevnenia Starého Mesta - Prešporka.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer

Páčil sa vám článok?