Evanjelický kostol nesmel mať vežu

Sakrálna stavba v susedstve Starej radnice, ktorú dnes občania poznajú ako kostol jezuitov, vznikla v prvej polovici 17. storočia ako prvá protestantská modlitebňa na území nášho mesta.

Postavili ju pre veriacich evanjelikov augsburského vyznania - luteránov. Vtedy boli evanjelikmi skoro všetci mešťania nemeckej národnosti a pomerne veľa obyvateľov maďarskej aj slovenskej národnosti. Mestská rada na čele s mestským richtárom Andrejom Segnerom sa pričinili o to, aby ich kostol stál najbližšie ich pôsobisku - radnici.

Evanjelici nesmeli vtedy stavať modlitebne podobné katolíckym kostolom. Ich chrám nesmel mať veže a musel vyzerať ako meštiansky dom. To pri stavbe dodržali, iba „dom” postavili prehnane veľký, takže bol omnoho nápadnejší, než keby mal vežu. Ako kostolnú mohli používať aj vežu radnice.

Chrám postavili na mieste niekoľkých zbúraných stredovekých domov v rokoch 1636 - 1638 podľa projektu a pod vedením nemeckého staviteľa Hansa Stossa z Augsburgu, ktorý pracoval neskôr aj na prestavbe veže Starej radnice. Situácia evanjelikov v Uhorsku sa v druhej polovici 17. storočia nápadne zhoršila. V roku 1672 im kostol odňali a odovzdali ho jezuitom.

Pôvodne bol zasvätený svätej Margaréte, neskôr naň jezuiti preniesli patrocínum Najsvätejšieho Spasiteľa (Salvatora) z Dómu. Chrám vnútri prestavali, jeho fasáda však zostala až na ozdobný štít nad stredným portálom taká, akú ju postavili evanjelici. Počas rekonštrukcie v 80. rokoch objavili na bránach stopy pôvodnej vyrezávanej výzdoby. Podľa nájdeného originálu zhotovili terajšie brány, také ako ich poznali protestanti pred rokom 1672. Pôvodné brány však z objektu odstránili.

Štefan Holčík
FOTO - Vladimír Mišauer