Spomienkový album 20/1999

V roku 1929 vzrušila a doslova šokovala obyvateľov Prešporka - vtedy už Bratislavy - správa, že na Námestí republiky v tesnej blízkosti Michalského mosta sa majú zbúrať historické barokové domy a na ich mieste má vyrásť rozsiahly obchodný dom firmy Baťa v slohu a mierke absolútne cudzím historickému prostrediu.

Je pochopiteľné, že občania, ktorých predkovia tu žili pár storočí, sa nemohli vyrovnať s faktom, že definitívne zanikne reštaurácia a vináreň Schmidt - Hansl a jej miesto zaberie betónový a sklenený kolos, ktorý zakryje aj dominantu mesta - Michalskú bránu a vežu nad ňou.

Noví obyvatelia, ktorí sa do Bratislavy prisťahovali po prvej svetovej vojne zo všetkých kútov mladej Československej republiky, neboli zaťažení nostalgiou pôvodného obyvateľstva. Zvíťazil kapitál a moderna. Baťov architekt Vladimír Karfík musel svoj pôvodný návrh upraviť tak, aby sa úplne nezastaval pohľad na Michalskú vežu, musel dodržať aj stavebnú čiaru tak, aby nová budova nezasahovala do bývalej mestskej priekopy. Dlho trvalo, než si obyvatelia na novostavbu zvykli, než ju začali chápať ako významný architektonický objekt. Medzitým mesto poznamenala druhá svetová vojna a znárodnenie. V 60. rokoch objekt nevhodne upravili.

V roku 1990 ho „rekonštruovali“ a „pamiatkovo upravili“ podľa projektu P. Valacha. Čelnú fasádu pritom úplne zbytočne a nevhodne ozdobili kamenným orámovaním, ktoré pôsobí mimoriadne ťažkopádne na ľahkom, pôvodne zvnútra aj na fasáde osvetlenom objekte. Veľmi necitlivým zásahom do urbanizmu mesta bolo pristavenie nového nepotrebného schodiska do mestskej priekopy.

Neúnosnosť terénu sa čoskoro prejavila a teleso schodiska sa od pôvodnej stavby odtrhlo. Zaoblené sklenené časti fasády na nároží nahradili úzkymi pásmi skla. Škoda, že v rámci privatizácie sa nepodarilo firme Baťa získať objekt späť, aby ho upravili podľa pôvodných plánov a otvoriť v ňom znovu predajňu vlastných výrobkov.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer