Bratislavský erb oslavuje 590 rokov, jeho príbeh však siaha ešte hlbšie do minulosti

Zdroj: Archív TASR

Murovaná brána, tri veže a zlaté mreže – bratislavský erb je symbolom, ktorý obyvatelia aj návštevníci mesta poznajú z mnohých miest. Od vydania erbovej listiny uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským uplynulo 590 rokov, no príbeh jedného z najvýznamnejších symbolov Bratislavy siaha ešte hlbšie do minulosti.

Bratislavský erb tvorí v červenom neskorogotickom štíte strieborné trojvežové opevnenie s bránou, v ktorej sa nachádzajú do polovice vytiahnuté zlaté mreže a na červených strechách veží sú po dve zlaté gule so zlatými hrotmi. Význam jednotlivých prvkov dodnes nemá jednoznačný výklad. Podľa jednej z teórií bol inšpirovaný erbom nemeckého mesta, podľa inej opevnenie znázorňuje tri veže nad mestskými bránami – Vydrickou, Michalskou a bránou svätého Vavrinca. Pravdepodobne však ide o všeobecný symbol stredovekého mesta.

Po prvý raz bol erb farebne vyhotovený na erbovej listine, ktorou kráľ Žigmund Luxemburský 8. júla 1436 potvrdil mestu právo používať jeho znak. Rovnaký motív brány s tromi vežami sa však objavuje už na najstaršom mestskom pečatidle z druhej tretiny 13. storočia. Heraldik Ladislav Vrtel uviedol, že Bratislavčania si toto právo natoľko vážili, že kráľovskej kancelárii dokonca zaplatili za vydanie dvoch erbových listín – pravdepodobne pre prípad, že by sa jedna z nich stratila.

V stredoveku sa erb objavoval na výstroji mestských vojakov aj na významných mestských budovách a neoddeliteľnou súčasťou vizuálnej identity Bratislavy je aj dnes. Vo farebnej aj zjednodušenej jednofarebnej podobe sa používa na pečatidle, insígniách primátora či plakete Ceny hlavného mesta. Nájdete ho na budovách magistrátu a miestnych úradov, ale aj na vozidlách mestskej polície či mestskej hromadnej dopravy.

(ak, TASR)