Za „lásku“ sa voľakedy platilo päť korún

Na začiatku Zuckermandlu v smere od Karlovej Vsi bol hostinec Čambal. Na druhej strane oproti Čambala bol kameňolom a v tom kameňolome bolo ihrisko futbalového mužstva ŠK Donaustadt. Tento Čambal mal syna, ktorý bol vynikajúci futbalista. Mala o neho veľký záujem pražská Slávia, kam aj prestúpil a dlhé roky tam hrával. Zuckermandl mal hornú časť a dolnú časť pri Dunaji. Vtedy tam ešte električka nechodila.

V dolnej časti mali hasiči svoje depo. Vtedy sa hovorilo hasičom „fajavegri“. Tí boli často vyznamenávaní, lebo boli vždy pri akcii prví, pretože boli nezamestnaní, tak boli ihneď v pohotovosti. Vtedy bol okresným náčelníkom hasičov pán Malárik, ktorý robil v Slovenskej grafii ako vedúci knihár. Na Hornej ulici, kde boli starodávne mestské domky, chovali ľudia aj domáce zvieratá - kozy, svine, sliepky, zajace a pod. Pri Dunaji, tam kde je teraz vchod do tunela, bol židovský cintorín, ešte aj dnes by tam mali byť plechové dvere.

Pri kostolíku bola vtedy konečná električiek, ktoré vtedy boli zelenej farby. Na konečnej nebolo treba otáčku. Vodič vtedy zobral pod pazuchu všetky páky a brzdiace koliesko, prešiel na zadnú plošinu a išiel zadkom do mesta, čo bol vlastne už predok. Električky mali otvorené plošiny. Boli označené písmenami A, B, Cd, Ck a E. Áčka chodila na stanicu, Béčka na Tehelné pole po sídlisko Emiháza, Cd išla po Dynamitku a Ck po Stollwerck. Éčku si nepamätám. Cenové pásma boli 1,20 Kč po Plzenský dvor, druhé pásmo po Avion za 1,50 Kč a po Dynamitku za 2,- Kč. V prvom pásme platili ružové lístky, v druhom modré a v treťom biele.

Všetky oznamy v električkách boli v troch rečiach, slovensky, nemecky a maďarsky. Všetky ulice boli pomenované v troch rečiach. Každý obchod bol označený v troch rečiach a vo výklade bola tabuľka, kde bolo napísané, koľkými rečami sa dá dohovoriť. Mestské autobusy chodili na plyn. Na Rybnom námestí (Fišplaci) sa predávali ryby. Rybári mali hneď vedľa na Dunaji šlepy, kam dávali nachytané ryby a tam ich aj skladovali. Dno šlepu bolo spojené s dunajskou vodou, takže ryby sa skladovali neobmedzený čas. Ryby nikdy nechýbali ani ich nebol nadbytok.

Na Zuckermandli boli aj uličky lásky. Bola to Vydrica, Šťuková, Vežové schody a Florianska. Na tejto ulici bol aj penzión s vrátnikom. Dievčatá boli pod lekárskym dohľadom a mali aj legitimácie. Vtedy ten špás stál päť korún. Pri Dunaji bol hostinec Kolín, kde hrala hudba a tancovalo sa asi od deviatej do rána. Bola tam Sodoma a Gomora. Hneď vedľa bol najlepší zmrzlinár v Bratislave Čazím Razím. Tajomstvo svojej dobrej zmrzliny nikomu neprezradil a tak aj odišiel na druhý svet.

Voľakedy sa zmrzlina vozila po meste v dvojkolesových kárach, kde bol aj ľad, každý mal napísané aj meno, takže zmrzlina chodila za ľuďmi, zmrzlinár zvonil na zvonček a tak privolával ľudí. Na Zuckermandli bola aj ľadová továreň v dolnej časti pri Dunaji. Vedľa Vežových schodov bola vojenská pekáreň. Chlieb tu pečený sa volal „komisárek“ a mal dátum výroby. Sklady boli v hradnom vrchu a azda aj preto vydržal až tri týždne bez balenia.

Štefan Sedlák
(Pokračovanie nabudúce)