Zdroj: Archív TASR
Pohľad na Devín v roku 1967, tabuľa pripomína pamätnú vychádzku štúrovcov na hrad pred 190 rokmi.Rovných 80 rokov uplynie v apríli od dňa, kedy sa Devín pričlenil k Bratislave ako jej ďalšia mestská časť. Porovnajte si fotografie tejto niekdajšej obce z obdobia, keď bola symbolom rozdeleného sveta. Rieky Dunaj a Morava, obmývajúce Devín, boli súčasťou hranice, ktorá zatvárala cestu k slobode.
„Narodil som sa v nemocnici v Kittsee, ale vyrastal som v susednej dedine Pama, odkiaľ je Bratislava na dohľad. Z niektorých miest v dedinke bolo vidieť petržalské paneláky, ale aj Bratislavský hrad. Hoci to bolo naozaj blízko, v tom čase bola pre nás Bratislava veľmi vzdialené, zakázané územie, pretože nás oddeľovala železná opona,“ citovala agentúra TASR spomienku niekdajšieho rakúskeho veľvyslanca Markusa Wuketicha krátko pred zavŕšením jeho misie na Slovensku v roku 2014. Ešte vzdialenejšie pripadalo našincom územie Rakúska, na ktoré sa pozerali ponad rieku, no bolo pre nich nedostupné. Československo-rakúska hranica bola súčasťou železnej opony.
Úvodná fotografia nášho článku je z 1. júna 1967, čítame k nej takýto text: „Staroslávny Devín pri Bratislave opäť ožije v dňoch 3. - 4. júna veľkým ruchom. Budú tu dni československo-sovietskeho priateľstva s nedeľnou mierovou manifestáciou. Na Devín zavíta stranícka a vládna delegácia a sovietsky kozmonaut A. Leonov. V bohatom kultúrnom programe vystúpi o. i. Československý súbor piesní a tancov, SĽUK, VUS, Technik z Bratislavy, Poddukelský ukrajinský súbor...“
Vtedy už bola časť Devína súčasťou prísne stráženého pohraničného pásma, s vysokými plotmi a strážnymi vežami. Hraničné zátarasy pribudli v roku 1950, pričom územie medzi nimi a štátnou hranicou bolo zakázaným pásmom. Prekročiť Dunaj v tejto oblasti bolo riskantné, bola to zóna smrti. „Od roku 1948 boli zlikvidované všetky samoty a krčmy v blízkosti hraníc a Zákonom 69/1951 o ochrane štátnej hranice bola jej ochrana postavená nad hodnotu ľudského života. ´Napĺňaním´ tohto zákona bolo na slovensko-rakúskej hranici zmarených 62 životov,“ pripomína web mestskej časti www.devin.sk. O osudoch mnohých "narušiteľov hraníc" písal aj skvelý reportér Slavo Kalný v knihe Drámy na hraniciach.
Porovnajte si foto, ktoré delí 75 rokov – na archívnej snímke z 2. júla 1950 vidieť účastníkov VI. Slovanského dňa na Devíne:
VI. Slovanský deň na Devíne, na ktorom sa zúčastnili tisícky ľudí zo všetkých končín republiky, sa stal obrovskou manifestáciou za vytýčené heslo So Sovietskym sväzom za mier a bratstvo medzi národmi – túto správu oznamuje text k archívnej fotografii. No už 5. júla 1945, tri mesiace po oslobodení Bratislavy, sa konal prvý Všeslovanský deň na Devíne, pričom oslavy sa niesli nielen v znamení cyrilo-metodskej tradície, ale zároveň boli prejavom vďaky Červenej armáde za to, že vrátila nacistami okupovaný Devín Slovensku.
Celorepublikové oslavy slovanskej vzájomnosti sa na Devíne konali aj v ďalších rokoch, kedy k hlavným heslám okrem česko-slovenskej jednoty patrilo večné priateľstvo so Sovietskym zväzom a budovanie socializmu.
Drôtené zátarasy železnej opony, vysoké 2,2 metra (na niektorých miestach dokonca 3 metre), začali odstraňovať až v čase Nežnej revolúcie, keď lídri hnutia Verejnosť proti násiliu zorganizovali 10. decembra 1989 veľký pochod z Bratislavy do Hainburgu s názvom Ahoj, Európa. Aj na samotnej devínskej strane – či už priamo na hrade alebo pod ním – sa zišlo množstvo ľudí.
„Časť z nich začala spontánne prestrihávať drôtené zátarasy, bez akéhokoľvek zásahu príslušníkov Pohraničnej stráže, ktorí zodpovedali za stráženie hraníc. To znamenalo faktický koniec ´železnej opony´ na Slovensku, čo sa potvrdilo hneď na druhý deň, kedy vojaci Pohraničnej stráže začali na základe rozhodnutia federálnej vlády odstraňovať drôtené zátarasy v hraničnom pásme pri Devíne,“ uvádza Mestské múzeum v Bratislave.
Bol to záverečný moment pádu totalitného režimu.
(ac)