20. Náš spolok OMS bol najlepší a najkrajší

31.1.2007
0
Páčil sa vám článok?

Z nášho okna ponad dvor dozadu viedla k oknu Jožka M. lanovka. Fungovala dosť dlho. Premávala ponad dvory, stromy a garáže z okna do okna. Kabínku lanovky tvorila zápalková škatuľka, v ktorej sme si posielali písomné odkazy, prípadne dlžoby v minciach. Špagát sa nepohyboval na princípe kladky, a tak sa nám lanovka čoskoro vyšúchala.

Odkazy sme si posielali v tajnej abecede, lebo sme mali tajný spolok OMS.V tých časoch všetci chlapci čítali Foglarove „Rýchle šípy“ a snažili sa mať svoje spolky na tom istom princípe. Náš spolok OMS (Okapec, Mlynár, Satinský) bol spolkom troch dobrákov. Pištov otec mal holičstvo, Jožkov bol veliteľom väznice a môj tatko mal kaviareň v Manderláku. Boli sme po tatkoch. Traja dobráci, z toho dvaja fešáci (ja som bol tučibomba a obliekal som sa lajdácky, kým Pišta s Jožkom boli vždy perfektne upravení a dievčatá za nimi besneli.)

Jedenásťročných chlapcov však dievčatá neveľmi zaujímali. Mali sme iné starosti. Kde bude mať spolok OMS klubovňu? Na ktorej povale Dunajskej ulice? Istý čas sme patrili k bande Milana Šrámka, ktorého sestra Nana sa stala neskôr významnou slovenskou spisovateľkou. U nich na povale to bolo útulné, ale dakto nás prezradil a museli sme sa premiestniť o dve povaly ďalej. Chlapčenské bandy sa pohybovali po vyučovaní buď po povalách alebo priamo po strechách. Mohli ste nás nájsť aj na moruši v parku, ale to len vtedy, keď boli moruše zrelé. Nápad so škatuľkovou lanovkou s písomnými odkazmi sme odkukali z Gajdarovej knižky TIMUR A JEHO DRUŽINA - v tom čase tiež veľmi módnej knihy pre mládež.

Všetci sme sa snažili pomáhať nemohúcim starenkám prejsť cez ulicu. „Prečo ste pomáhali jednej starenke prejsť cez ulicu všetci traja?“ pýtal sa môj otec večer. „Lebo nechcela ísť!“ odpovedali sme my - dobráci. Spolok OMS robil samé dobré skutky: miništrovali sme v Kostole u sv. Ladislava, strážili sme Jožkove sestry, odháňali sme od Pištu dievčatá... (Pišta bol krásny ako obrázok a mal neodolateľný kuckavý smiech.) Žili sme čulým spolkovým životom. Vzadu v Mlynárových záhrade (lebo na Dunajskej boli za domami záhrady!) sme mali spolkový pingpongový stôl a donekočna sme hrali „ameriku“. Nebyť toho stola v záhrade, nikdy by som sa nebol prepracoval k mojim točeným nechytateľným servom.

Zaujímavé na spolkovom živote chlapčiskov bolo to, že sme za spolok uznávali len náš spolok OMS. Ostatné spolky sme nazývali „bandami“, hoci aj v „bandách“ boli väčšinou dobráci a fešáci. No je pravda, že náš spolok bol najlepší a najkrajší. Mali sme mierumilovné povahy a nezúčastňovali sme sa na bitkách medzi staromestskými bandami z Zuckermandlu, Ziegelfeldu, prípadne Dornkaplu alebo Feriby a Brenneru. Je síce pravda, že na Dunajskej boli tri bandy: horná, dolná a stredná, ktoré vytvorili koalíciu, ale keďže sme všetci pálili za tými istými babami - koalícia sa čoskoro rozpadla a prestala byť funkčná. Z toho dôvodu dostali bandy na Dunajskej niekoľkokrát od bánd z Podhradia poriadnu nakladačku. No Dunajskú ulicu sme si v prudkých bitkách obsadiť Podhraďákmi nedali a naše dievčatá sme ubránili. (Šlógring z tých čias mám ešte schovaný!)

Július Satinský

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.