Mýtus vyvrátený: Čísla ukazujú, že drvivá väčšina tovarov bola pred novembrom 1989 drahšia

Zdroj: Archív TASR

Samoobsluha v Dúbravke v roku 1972

Pred Nežnou revolúciou sme na väčšinu tovarov a služieb robili dlhšie a dožívali sme sa menej rokov. Výrazný rozdiel je aj v ponuke, z ktorej si môžeme vyberať. Napriek tomu prežíva mýtus, že dnes sa žije horšie než v roku 1989, upozornil Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu. Jediným tovarom, na ktorý sme pred rokom 1989 pracovali kratšie, bol chlieb.

„Aktuálne z bežných tovarov pracujeme dlhšie iba na chlieb - v priemere 15 minút, pri priemernej mzde 1654 eur. V roku 1989 to bolo iba deväť minút pri mzde 3090 Kčs. Rovnako náročné je zarobiť si na liter čerstvého polotučného mlieka - dnes aj pred revolúciou to trvalo šesť minút. Ostatné tovary bežnej spotreby zlacneli, najväčší rozdiel je v elektronike. Napríklad, kým na farebný televízor sa robilo v roku 1989 vyše štyri mesiace, dnes je to 6,3 pracovného osemhodinového dňa,“ priblížil Malina na základe dát Štatistického úradu SR a Národnej banky Slovenska.

Analytik Československej obchodnej banky Marek Gábriš doplnil, že za priemernú mesačnú mzdu sa dalo pred novembrovou revolúciou zaobstarať menej slepačích vajíčok, a to až o takmer 4000, alebo ryže zhruba o 700 kilogramov. „Dokonca aj pivo, o ktorom sa tradovalo, že ak príde k zdraženiu, tak padne vláda, je dnes v pomere k dnešným mzdám lacnejšie. Dnes si môžeme za jednu mzdu kúpiť v porovnaní s rokom ’89 takmer o 275 ‚pollitrákov‘ viac,“ uviedol analytik.

Najväčšie rozdiely sú podľa Gábriša pri spotrebnom tovare. Napríklad za jednu mzdu si dnes kúpite štyrikrát viac chladničiek ako vtedy, trikrát viac detských bicyklov, takmer 14-krát viac televízorov. Natankovali by ste dnes aj trikrát viac benzínu. Na osobné auto bolo treba pracovať 27 mesiacov, no v súčasnosti je to podľa analytika menej ako desať mesiacov.

Malina pripomenul, že životná úroveň sa nedá merať iba tým, koľko tovarov a služieb si dokážeme kúpiť za jednu výplatu. Okrem vyššej miery osobnej slobody, možnosti cestovať, žijeme dnes zdravšie, a preto aj dlhšie. Stredná dĺžka života pri narodení dosiahla podľa Štatistického úradu SR v roku 2024 takmer 78,5 roka - 75 rokov u mužov a takmer 82 u žien. V roku 1989 to bolo 71,2 roka v priemere, u žien 75,4 roka, u mužov necelých 67. Zásadne sa pod tento vývoj podpísala približne štvrtinová dojčenská úmrtnosť a rovnako približne štvrtinové je dnes aj znečisťovanie životného ovzdušia.

Presvedčenie, že za socializmu sa žilo lepšie, tak môžeme podľa Malinu pripísať najmä emóciám. V ostatnom čase spoločnosť zažila viacero kríz, v súčasnosti čelí konsolidácii, ktorá pozostáva do značnej miery zo zvyšovania životných nákladov. Zväčšili sa aj príjmové rozdiely. „Kým v nedostatkovej ekonomike si ľudia z rôznych spoločenských vrstiev mohli dovoliť kúpiť viac-menej to isté, dnes sú rozdiely vidieť na prvý pohľad. Aj preto v rôznych prieskumoch za socializmom banujú najmä ľudia s nižším vzdelaním z nižších príjmových skupín,“ dodal analytik.

(TASR)