Šibačky boli v meste pohodlnejšie

Veľkonočný pondelok bol pred rokmi najveselší rovno v prostriedku Dunajskej ulice nad lekárňou. Teraz je v tom dome namiesto lekárne obchod s elektronickými spotrebičmi. Na lekárňou bývala šarmantná pani Gizka s dcérou Evou.

Evička dorástla na nevídanú krásavicu (lebo bola po mame) a tak sa na veľkonočný pondelok schádzali do ich bohabojnej domácnosti šibači zo široka-ďaleka. Eva Krížiková už bola vtedy hrdinkou slovenských filmových veselohier.

Ozdoby Dunajskej ulice sme vyšibali, pooblievali prvotriednymi parfumami a potom sa spievalo. Najďalej bolo počuť sólistu opery i činohry Fera Zvaríka. A keď sa k nemu pridal šibač z bankovníckych kruhov Jožko Kianička - duet vyznel v také fortissimo, že raz spadol obraz zo steny. Mne môžete veriť. Icom-picom: bol som pri tom. Počas tých mladučkých veľkonočných pondelkov málokto tušil, že raz v ďalekej budúcnosti Fero Zvarík a Eva Krížiková vstúpia do stavu manželského. No všetko má svoj čas.

Vo veľkonočný pondelok sa šibalo a spievalo nezáväzne. Po ulici chodili hore-dolu s korbáčmi a voňavkami hlúčiky šibačov, z ktorých viacerí mali ziskuchtivé zámery. Vo veľkom meste si šibané (pozor! nie šibnuté! - šibané) šibačku uľahčovali. Nechcelo sa im maľovať vajcia, alebo kupovať čokoládové -a tak vyplácali šibačov v hotovosti. Strkali nám do vrecák papierové päťkorunáčky, desaťkorunáčky a my sme sa potom pod bránami šli urátať. Furt sme si ich prepočítavali ako starí obchodníci. Poviem úprimne, že sa dalo vyšibať aj niekoľko sto korún! To však už musel mať šibač trpezlivosť a systematicky prečesávať všetky domy s výskytom dievčat.

Nedá sa nič robiť -  veľkonočné šibačky boli pre mestských chlapcov pohodlnejšie. Rozprával mi bratranec, že u nich na dedine musia vstávať už v noci a dostaviť sa s lopatou a krompáčom pred dievčenský dom. Stavajú „máj“ a dosť sa pri tom narobia. My sme „máje“ nikdy nestavali, aj keď bola Dunajská ulica často rozkopaná. V našom prípade išlo o inžinierske siete. Bolo to pochopiteľné, lebo medzi nami bolo plno inžinierov.

Väčšinou nás však už v chlapčenstve zaujímal bezprácný zisk. Ťažko vyšibané peniaze sa nám potom zišli pri karetných hrách. Podaktorí zhýralci hrali o peniaze aj ping-pong. Ja s mojou nepraktickou povahou som minul výťažok zo šibačky v knižnom antikvariáte na korze.(Teraz je v tých miestach írska krčma.) V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa na našej ulici objavil šibač-samotár. Chodil s veľkým prázdnym košom po našich domácnostiach a zbieral doň vajcia. Pôsobil v zrelom veku veľmi vznešene. Volal sa Leopold Haverl a jeho krásnym úprimným modrým očiam neodolali ani tie najzarputilejšie odporkyne šibania.

Veľkonočný pondelok býva v posledných  rokoch na našej ulici menej divoký. Chlapci z Dunajskej prestali ostentatívne ukazovať korbáče a nosia po vreckách decentné flakóny s voňavkami. Dievčatá na zvyk z čias dávnych pohanov hľadia pohŕdavo a neotvárajú ani na tretie zvonenie. Aj tak im všetkým želám veľa vody!

Július Satinský