História: Legendárny Park kultúry a oddychu by mal 70 rokov

Venčeky, výstavy, koncerty, ale aj prvé bozky či prechádzky ruka v ruke po nábreží Dunaja. Park kultúry a oddychu mal v živote Bratislavčanov svoje pevné miesto, no dnes už po ňom zostali len spomienky a fotografie. Kultúrny stánok otvorili presne pred 70 rokmi.

Areál pôvodne vznikol pre potreby Medzinárodného Dunajského (Orientálneho) veľtrhu, ktorý do Bratislavy už od roku 1921 lákal tisíce návštevníkov a vystavovateľov z celej Európy. Okrem obchodných expozícií ponúkal aj kultúrne a zábavné programy, vrátane výstav ľudového umenia, technologických noviniek a zábavného parku s kolotočmi. Veľtrh sa pôvodne konal v oblasti dnešného komplexu Eurovea pri Zimnom prístave, no už v roku 1939 vznikla myšlienka presťahovať ho na horný úsek Dunaja k ceste do Karlovej Vsi.

O štyri roky neskôr sa začalo s výstavbou tunela pod Hradným vrchom a z výlomového materiálu vytvorili 80 metrov široký a takmer jeden kilometer dlhý násyp. Ten vytvoril základ pre plánovanú výstavbu veľtržného areálu podľa projektu architektov Pavla Andríka, Jána Štefanca a Kamila Grossa. Komplex zahŕňal pavilóny určené na výstavy a administratívne účely a hlavnú budovu, ktorú zdobili viaceré umelecké diela.

Vstup od Dunaja strážili dve sochy postáv v národných krojoch z dielne Tibora Bártfaya a nad nimi bola zakomponovaná sgrafitová výzdoba. Dlažbu vo vestibule vytvorili zo vzácneho farebného mramoru z lomu pri Lučenci a severnej strane hlavnej vstupnej haly dominovalo 28 vitrážových okien, vytvorených podľa predlohy Janka Alexyho. Na stene zas visela monumentálna maľba Dožinky od akademického maliara Františka Gajdoša.
Stavba budov prebiehala v rokoch 1951 až 1954 a zapojila sa do nej aj verejnosť. „Stať sa budovateľom parku malo byť cťou i vlasteneckou povinnosťou zároveň. Každý vtedajší dobrovoľník bol za 40-hodinovú prácu odmenený bronzovým, za 80-hodinovú strieborným a za 160-hodinovú prácu zlatým odznakom Budovateľa PKO. Nositeľovi tohto odznaku bol na isté obdobie sľúbený bezplatný vstup na podujatia,“ vysvetlila historička a etnologička Katarína Nádaská, podľa ktorej do konca roku 1954 priložilo ruku k dielu viac ako 35 000 brigádnikov. Práve im bol určený podvečerný program, ktorým v apríli 1955 Park kultúry a oddychu (PKO) prvýkrát otvoril svoje brány pre verejnosť. Už počas prvého roku ho navštívilo takmer 200 000 ľudí, ktorí prišli na asi tristo rôznych podujatí.

Až do otvorenia Incheby (1973) sa v PKO konal rovnomenný medzinárodný chemický veľtrh a obrovskej popularite sa tešili aj výstavy Coneco a Flóra. Areál sa tiež spájal s hudobnými podujatiami, pravidelne hostil Bratislavskú lýru či najväčší džezový festival na Slovensku. Povestný bol aj parket v tanečnej sále Parku kultúry a oddychu, kde sa konalo množstvo súťaží v spoločenských tancoch, ako aj venčeky a koncerty.

Veľmi obľúbené boli plesy jednotlivých regiónov Slovenska, napríklad ples Oravcov, Liptákov či Záhorácky ples, ktorý sa v priestoroch PKO konal viac ako štyridsaťkrát. Zároveň v areáli fungovala čitáreň, Fotoklub a astronomický krúžok. Na mieste dnešného River parku bola letná scéna, minigolf a nábrežná promenáda so sochami známych osobností.

S pribúdajúcimi rokmi sa však stav areálu zhoršoval a v roku 2005 sa bratislavský magistrát rozhodol PKO aj s pozemkami pod budovami predať. Mestskí poslanci návrh schválili a novým majiteľom sa stala spoločnosť Henbury Development. Verejnosť však so zbúraním budov nesúhlasila, tak začal vtedajší primátor Andrej Ďurkovský hovoriť o spätnom odkúpení pozemkov a prípad sa dostal až pred súd. Medzitým však už nový majiteľ začal v apríli 2009 s prvými prácami a hoci ich na nátlak mesta po pár dňoch prerušili, o sedem rokov neskôr legendárne budovy definitívne zbúrali.

(TASR, ak)